vytrvalým lízaním vyformuje. Obličaj však nie dokonalý, pretože zoológovia tvrdia - medveď má zle vyvinuté mimické svaly a z výrazu jeho tváre, na rozdiel od iných šeliem, ťažko odhadnúť aké má zámery. To iba v rozprávkových filmoch a na hračkách sa macík na ľudí vľúdne usmieva.

Aj počas tohto leta sa o nebezpečených kráľoch našich hôr na vlastnej koži nepríjemne presvedčili viacerí ľudia. Na stretnutia s mocnými huňáčmi im ostane trvalá boľavá pamiatka. Teórií o zvyšujúcej sa útočnosti medveďov je veľa - kto v horách na čučoriedkoviskách a brusnicoviskách či v malinčí, kde sa macovia pasú, vidí stále početnejšie davy zberačov, pochopí: chráneným, i keď niekde azda už i premnoženým medveďom, neraz úplne vyjedáme zásoby na zimu a oni sa bránia.

Na hornatom Slovensku patrí medveď v magickom svete medzi najviac vnímané zvieratá. Tisícky ľudí:

Medveďovcov, Mackovcov, Medveckých či Medveovcov majú maca stále so sebou. Medvede figurujú v názvoch takmer v každom chotári, nájdeme ich v erboch, v symboloch, prísloviach, v pranostikách i v mnohých zvykoch. Sú tam priateľmi - ako učenlivé zvieratá sprevádzali kedysi našich predkov pri každej kolede. Medvede vraj prenášali na ľudí svoju impozantnú silu a dávni medvediari celkom dobre zarábali, keď za macovo údajne liečivé prekročenie chorej osoby inkasovali slušný honorár. Keď nebol naporúdzi živý medveď, prišla aspoň postava v jeho kostýme a tá ostáva s nami napríklad vo fašiangových sprievodoch dodnes. Aj koža- hoci bez medveďa, má podľa ľudových liečiteľov zázračné účinky, keď práve na nej naberali napríklad silu na pôrod naše praprababky. Boli kraje, kde sa ľudia kvôli liečivej sile radšej neopovažovali nosiť odev z medvedej kožušiny. Na vidieku sa dodnes s obdivom vraví i o hojivej sile medvedej masti a maco prebýva aj v názvoch a mocných liečiviek, napríklad v cesnaku medveďom.

Starí Slovania mali medvede vo veľkej úcte a slávievali aj špeciálne sviatky - bývali prinajmenej dvakrát v roku. Prvý raz v predjarí, keď sa nazdávali, že medvede sa pomaly budia zo zimného spánku a potom koncom novembra, okolo Ondreja, keď huňaté šelmy odchádzali do brlohov. Vtedy ľudia dokonca dávali macom úplatkovú večeru - rôzne strukoviny a iné pochúťky, aby im a ich hoviadkam neškodili. Starí ľudia v našich dedinách dodnes hovoria, že najúčinnejšou obranou pred útočiacim medveďom je dodržať zásadu - nikdy mu nepozrieť do očí, lebo to považuje za výzvu na boj.