začiatkoch spolupráce so svojou bývalou manželkou režisér Stanislav Párnický. Iná režisérka, Marie Poledňáková, zase pri obsadzovaní roly Gábiny vo filme s Tebou mě baví svet hľadala typ ženy, pre ktorú je muž aj po rokoch manželstva ochotný podnikať krkolomné výlety. Jednoznačne takýto druh "zaškatuľkovania" sedel práve Zdene Studenkovej. Kvôli jej fyzickej kráse ju totiž diváci v prvom rade vnímali ako krásku. Za takmer tridsať rokov vo filmovom, divadelnom a naposledy aj v muzikálovom svete, však určite na nejedného diváka zapôsobila aj svojimi nepopierateľnými hereckými schopnosťami. Zaujímavé pritom je, ako spomína na začiatok svojej kariéry, že nikdy herečkou nechcela byť. V detstve nikdy nerecitovala a ani nehrala divadlo. Jej srdcovou záležitosťou bolo výtvarné umenie.

V súčasnosti vás majú možnosť priaznivci vidieť v muzikáli Niekto to rád horúce, kde hráte s komikmi Nogom a Skrúcaným. Pod réžiu sa zasa podpísal Milan Lasica. Ako sa vám spolupracovalo s týmito pánmi?

"Veľmi veselo. Bola to dobrá spolupráca, hlavne preto, lebo to zastrešoval Milan Lasica, ktorý je génius. Je to človek, ktorý keď povie pripomienku, okamžite sa človek vie zorientovať v danej situácií. Okrem toho je výborný herec a rozumie sa konkrétnemu žánru. Preto spolupracovať s ním ako s režisérom sa dá komentovať iba slovami: chvála Bohu, že som sa toho dožila. Práve preto ma v dnešnej dobe prekvapuje, že mladé herečky neinklinujú k tomu, aby mohli spolupracovať s takým režisérom. Dokonca si dovolia odmietnuť spoluprácu s ním a dajú prednosť rôznym kšeftom."

V legendárnej filmovej adaptácii Niekto to rád horúce excelovala Marilyn Monroe. Závidíte tejto dnes už nebohej dive niečo z jej života?

"Niet jej čo závidieť. Jej život bol veľmi krátky, preto jej nezávidím ani jednu chvíľu, ktorú prežila v šťastí. Viem, že to bola žena, ktorá bola veľmi často osamelá, smutná a frustrovaná. Myslím si, že keď sa herečka dostane až do takých hviezdnych sfér, v akých bola ona, jej život musí byť veľmi ťažký. Nech si ktokoľvek myslí čokoľvek, taký život je zlatou klietkou."

Okrem toho, účinkovali ste v muzikáloch, ktoré režíroval Jozef Bednárik. Ten má povesť veľkého nerváka, ktorá na hercov vie aj poriadne kričať. Ako sa vám s ním spolupracovalo?

"Áno, je to pravda, ale Bednárik má na to plné právo. Taký pripravený a úžasný režisér ako je on, to treba hľadať. Všetko, čo robí na skúškach, robí v mene výsledkov, v mene toho, že mu na ľuďoch veľmi záleží. Na hercoch kričí nie preto, aby niekoho ponížil, ale naopak, aby mu pomohol. Takže Beďovi by som odpustila všetko na svete."

Veľmi často vyhrávate ankety ako najobľúbenejšia herečka. Svedectvom toho je napríklad aj aprílový výskum filmového ústavu, ktorú potvrdzuje vašu najvyššiu obľúbenosť ako herečky na Slovensku...

"Priazeň divákov prijímam veľmi vďačne. Je to totiž úprimný prejav sympatií a zrejme je za tým práca, ktorú som odviedla za tie roky, a to je naozaj veľmi cenné.

Mám však s anketami tohto druhu aj nepríjemné skúsenosti. V jednom nemenovanom médiu som totiž vyhrala tri ročníky týchto ankiet za sebou. Keď som štvrtý rok mala pripomienky k tomu, ako sa na tej ankete pracovalo a dokonca som požadovala honoráre pre svojich hostí, organizátori tejto ankety sa totiž sponzorsky poriadne nabalili, tak sa so mnou dostali do takého konfliktu, že mi prehlásili: Sľubujeme vám, že to budúci rok už nevyhráte. A tak sa aj stalo. Viem teda ako sa takéto ankety robia a neraz sa dajú označiť aj ako podvod. Keď však za výsledkom ankety stojí filmový ústav, tak to je naozaj resumé diváka, a to si nesmierne vážim."

Pred časom ste pobúrili slovenskú konzervatívnu verejnosť tým, že ste začali žiť s oveľa mladším mužom. Čo odkážete po niekoľkoročnom spolužití s Branislavom Kostkom všetkým tým, ktorí negatívne komentovali váš vzťah?

"Ja slovenskú konzervatívnu spoločnosť poburujem stále. A tým osobám, ktorí nepriali môjmu vzťahu, odkážem iba to, že každý človek by mal robiť to, čo mu je po chuti. Väčšinou tí, ktorí mali problémy s mojím vzťahom, mali práve vnútorné problémy sami so sebou a nedokázali sa vyrovnať s tým, že nevedeli nájsť vnútornú silu a spraviť si niečo po svojom."

Rôzne média popisuje váš vzťah s vašou kolegyňou Kamilou Magálovou buď ako rivalský alebo naopak priateľský. Ako je to v skutočnosti?

"To je katastrofa. Novinári, keď už nemajú či písať, tak vymyslia konflikt medzi mnou a Kamilou. Je priateľstvo a priateľstvo. Ja medzi hercami nemám takých priateľov, ktorých by som k sebe pozývala na večeru. Ani jedného. Ľudia, ktorí sú môjmu srdcu blízki a z ktorými trávim veľa času, pracujú totiž v úplne inej oblasti. Čo ale týka priateľstva na javisku, tak je to naozaj Kamila. My máme dokonca rovnaké myslenie a cítenie. Pri kolegionálnej spolupráci v určitej hre si herecky veľmi dobre rozumieme. Pred štyrmi rokmi sme boli spoločne v Amerike. Celých štrnásť dní sme sa spoločne toľko nasmiali, že sme na Slovensko

prišli každá o päť kíl ťažšia. Údajná medializovaná rivalita či nepriateľstvo medzi mnou a Kamilou, to je iba záležitosť bulváru."

Ako jedna z mála slovenských herečiek nemáte problém stvárniť filmovú scénu úplne odhalená.

"Ide o to, o aký film ide, či je tam nahota potrebná. A v tomto prípade ide aj o mieru vkusu, ako sa tá konkrétne scéna stvárni. Neviem si totiž predstaviť, ako sa môže točiť posteľová scéna, vzťah dvoch ľudí, ktorí majú dialóg v posteli v texaskách a roláku. Ak to treba, ak to v scenári je, tak to treba natočiť. Myslím si, že všetko je o tom, že v súčasnosti naozaj nie sú veľmi kvalitné scenáre. V minulosti som točila veľmi veľa dobrých filmov s dobrým scenárom, a neviem si predstaviť, že by som v rámci nich netočila scény takéhoto druhu. Svedectvom toho je aj film spred štyroch rokov, Milenec lady Chatterleyovej, čo je kultová kniha dvadsiateho storočia. Aj tam sú posteľové scény a zdá sa mi to úplne normálne."

Vy ste známa psíčkárka. Ktoré plemená obľubujete a ktoré by ste si, naopak, nepustili do bytu?

"Ja milujem môjho psa, plemeno Parson Jack Russel. To je ten správny, úžasný filmársky pes, ktorého majú všade v každej reklame, v každom filme, pretože prišli na to, že je to veľmi zábavný a cirkusantský pes. Môj miláčik sa volá Oliver a počkala som si naňho pár rokov. Dosť dlho totiž trvalo, kým sa mi podarilo zohnať toto plemeno. Ja milujem všetkých psov. Jedno však viem určite, zatvorila by som všetkých ľudí, ktorí si kúpia vlčiaka, čuvača alebo iné veľké plemeno a cez deň ho zatvoria na sídlisku na balkón. Takýto ľudia by mali ísť do väzenia, alebo by som ich zatvorila na štrnásť dní do sprchovacieho kúta."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.