individuálnej slobody pri zadeľovaní práce.
Ako ukázal najnovší prieskum Európskej agentúry pre bezpečnosť a zdravie, Európska únia vydá za choroby, podmienené stresom ročne až 20 miliárd eúr, informoval rakúsky denník Die Presse. Približne 50 až 60 percent všetkých pracovných úrazov možno pripísať na vrub stresu a onemocneniam, ktoré tento stav vyvoláva. Na stres trpí momentálne skoro každý tretí zamestnanec v EÚ a počet postihnutých sa zvyšuje.
Vedenia firiem si často ani neuvedomujú, aký úzky súvis má chýbajúca motivácia ich pracovníkov s chorobnosťou, vyvolanou stresujúcimi podmienkami, pripomína Die Presse. Veľa pracovníkov o svojich ťažkostiach mlčí. Nik by ale nemal zabúdať na to, že stres vyvoláva zvýšenú produkciu hormónov, ktorých hlavnou úlohou je chrániť organizmus pred zmenenými podmienkami a pomôcť mu pri návrate do "predstresového" obdobia. Zvyšuje sa napríklad tep srdca, stúpa krvný tlak. Pokiaľ k týmto reakciám dochádza ojedinele, nie sú nebezpečné a niektorí odborníci dokonca tvrdia, že sú pre zdravie človeka prospešné.
Pravidelná stresová záťaž však vedie k psychickým a fyzickým ťažkostiam a môže vyvolať infarkt, rakovinu, ochorenie zažívacieho traktu a depresie. Z najnovších štatistík európskych inštitúcií vyplynulo, že až 39 zamestnancov si v práci nedožičí prestávku, skoro dve tretiny z nich sú konfrontované časovými termínmi, ktoré možno len ťažko dodržať. Ženy sú pritom na stres citlivejšie ako muži a ťažšie sa s ním vyrovnávajú, podotýka rakúsky denník.
Z tohto dôvodu sa príslušné ustanovizne v Bruseli rozhodli začať s vysvetľovacou kampaňou, ktorá by mala pomôcť vytvoriť lepšie pracovné podmienky a stres v práci aspoň čiastočne odbúrať. Za jeden z dôležitých antistresových opatrení považujú odborníci napríklad využívanie pružného pracovného času, prípadne prácu na čiastkové úväzky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
