pôsobí čakankový koreň blahodárne na naše zažívanie. Preto sa popíjanie cigórie opäť teší obľube hlavne u zástancov zdravého životného štýlu.
Čakanka obyčajná (Cichorium intybus L.) vďaka svojmu všestrannému použitiu v potravinárstve aj vo farmaceutickom priemysle sa ešte v 30. rokoch 20. storočia pestovala ako jedna z najdôležitejších plodín. Patrí do čeľade hviezdicovitých a v čase kvetu ju pozná vari každý z nás kvitne modrými kvetmi.
Popis:
Čakanka obyčajná je vytrvalá rastlina. Dorastá do výšky 40 až 120 cm. Byľ je tuhá, po utrhnutí roní mlieko. Listy v prízemnej ružici a na byli sa od sebe líšia tvarom. Čakanka kvitne na modro, výnimočne na biele alebo ružovo.
Rozšírenie:
S čakankou obyčajnou sa bežne stretávame na suchších stanovištiach, akými sú napríklad medze pozdĺž cesty alebo násypy. Areál rozšírenia tohto druhu siaha z Európy až po severnú Afriku a západnú Áziu až po rieku Irtyš na východe.
História používania:
Čakanka bola známa už od staroveku. V Egypte ju považovali za výnimočnú šalátovú zeleninu a v lekárstve sa jej kvety a plody používali ako všeliek. V starovekých kultúrach Východu patrila čakanka medzi magické rastliny, ktoré pri správnom použití nosili krásu a obľubu. V stredovekých prameňoch sa stretávame s čakankou napr. pri Hildegarde, ktorá ju nazýva Sonnenwirbel, pretože jej kvety sú citlivé na slnko. Rozvíjajú sa iba na krátkou časť dňa. Z rovnakého dôvodu sa čakanke hovorilo aj nevesta slnka. U nás sa čakanka ľudovo nazývala korenie sv. Petra. Pokiaľ sa zbiera vo sviatok na svätého Petra, má najlepší účinky. Používala sa ako liek pri ochoreniach ľadvín a pečene. Šťava z koreňa vyháňala z tela škrkavky. Pre deti sa koreň zaváral do cukru. Pri bolestiach žalúdka sa prikladali obklady zo sparených listov a kvetov. Odvar z kvetov liečil boľavé oči. Čakanka bola považovaná za "krv čistiaci" prostriedok, unavené a boľavé nohy sa potierali tinktúrou z jej vňate. Deťom sa ordinoval sirup z koreňa, aby lepšie jedli. Čakanka bola považovaná za dôležitú magickú rastlinu nielen starovekých národov, ale i v našej nedávnej minulosti. Svoje meno dostala rastlina podľa povesti, v ktorej sa hovorí, že panna, ktorá sa nemohla dočkať návratu svojho milého a čakala na neho verne pri ceste za dedinou márne sedem rokov, sa premenila v blankytno modrý čakankový kvet. Iná poves hovorí, že do čakankového kvetu, ak je biely, je zakliaty dobrý človek a do modrého zlý. Verilo sa, že biele kvety nosia pocestným šťastie a úspech, preto si ho ľudia pripínali na palicu. Pocestným mohla čakanka dobre poslúžiť i preto, že biely kvet dokáže vytiahnuť z tela tŕň, triesku alebo ihlu. Pokiaľ dievčatá chceli privábiť milého, pomáhala im v tom čakanka nohami vykopaná na Veľký piatok. Dievky sa ale koreňa nesmeli dotknúť, museli ho vybrať pomocou bielej šatky. V susednom Nemecku ss zázračný čakankový koreň dobýval mlčky kovovým peniazom vo sviatok sv. Jakuba (25. júla). Potom koreň chránil svojich majiteľov pred sečnou a bodnou ranou alebo je urobil neviditeľnými. Kto pri sebe nosil koreň vykopaný na sv. Petra a Pavla, nemohol byť zviazaný reťazami. Ale pozor! Čakankový koreň si svoju čarovnou moc uchovával iba sedem rokov, potom sa premenil na vtáčika..
(pokračovanie nabudúce)
Autor: iká
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
