že po dlhodobých konfliktoch týchto šeliem s ľuďmi, sa namiesto odstránenia príčin ich domestikácie a namiesto preventívno-výchovných kampaní smerom k návštevníkom prírody, hovorí len o ich zabíjaní. Posledné prípady útoku medveďov, požieračov odpadkov, na človeka síce získali širokú, ale žiaľ veľmi povrchnú publicitu, ktorá odráža neschopnosť vidieť problém komplexne a riešiť ho tam, kde začína. Ak opomenieme jednoduchú

možnosť vystrieľania všetkých medveďov, musíme pripustiť, že ide o trochu zložitejšiu vec, než sa na prvý pohľad javí.

Prenikanie medveďov do civilizácie má totiž na svedomí človek. Robí tak predovšetkým svojim nezodpovedným konaním voči prírode, ale najmä zvýšenou turistickou návštevnosťou predtým panenských oblastí. Kazí prirodzené inštinkty týchto plachých zvierat, vyrušuje ich v domovskom prostredí a čo je najhoršie ponúka im ľahko dostupnú potravu. Útoky takto scivilizovaných zvierat sú potom toho logickým dôsledkom. A ani na Slovensku nie sú žiadnou novotou. Prekvapuje snáď len údiv verejnosti a nečinnosť odborníkov. Napríklad v krajinách ako Kanada, či USA, kde sú kontakty medveďov s človekom omnoho častejšie, majú prepracovaný účinný systém, ako im čeliť. Pozostáva z osvety ( ako sa správať vo voľnej prírode, čo robiť s potravinami, ako sa zachovať v prípade kontaktu, ako odplašiť zviera a pod.), rôznych preventívnych opatrení ( v turistických centrách sa umiestňujú medveďom neprístupné odpadové kontajnery, v kempingoch sú k dispozícii špeciálne

kovové bedne na potraviny, zakazuje sa volné prechovávanie stravy v autách, či stanoch, v rizikových miestach sú všade upozornenia na hrozby medveďov) a z aktívneho výkonu služby strážcov prírody, ktorí majú prehľad o pohybe zvierat, ich počtoch a správaní nebezpečných jedincov. Tých najväčších nespratníkov potom odchytávajú a deportujú do iných lokalít, alebo do zoo. Odstrel je skutočne posledným riešením. A je štatisticky dokázané, že pri

takomto komplexnom prístupe k medveďom, dochádza k nemu minimálne. Kto táboril v niektorom z národných parkov na americkom kontinente, vie, o čom to je.

Zdá sa však, že na Slovensku poznáme zatiaľ len strieľanie. U nás medvede roky prikrmujeme a ešte robíme z toho atrakciu. Nik sa verejne nezamýšľa nad príčinami tohto stavu, nik preventívne nekoná. Ticho sú zodpovední štátni úradníci i inokedy aktívni

dobrovoľní ochrancovia prírody. Čaká sa na ďalší útok, ktorý rozšíri

štatistiky nehôd a zatraktívni spravodajstvo? Medvede ostanú hrozbou, ak sa nepopracuje nad jej účinným potláčaním. Zaslúžia si však prístup na úrovni doby.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.