UNMEE aj s 200-člennou slovenskou ženijnou jednotkou. Horúce africké slnko v Eritrei okúsil aj 30-ročný kapitán Ladislav Kisel z Gemerského Sadu v Revúckom okrese, ktorý pred odchodom do misie slúžil ako ženijný náčelník delostreleckej brigády v Jelšave.
V jednej z najchudobnejších krajín sveta bol veliteľom našej základne v Assabe, dislokovanej na brehu Červeného mora. Velil 40-člennej skupine chlapov. "Viac problémov sa vyskytlo medzi niektorými profesionálnymi vojakmi s niekoľkoročnou praxou ako s tými, ktorí narukovali len prednedávnom. Niektorým som musel dosť dôrazne vysvetliť, že tu neexistujú žiadni mazáci alebo bažanti, ako to poznali na základnej službe. Väčšina však pristupovala k plneniu svojich povinností čo najzodpovednejšie hneď od začiatku. Mali jasno v tom, že ak sa im má splniť čo očakávajú od misie, musia v plnej miere plniť akékoľvek úlohy bez výhovoriek," povedal L. Kisel. Ako dodal, menšie konflikty si dokázali vojaci vyriešiť medzi sebou. Na psychiku chlapov pôsobila dlhá odlúčenosť od rodín. " Z vojenských misií v Juhoslávii sa napríklad dalo za pár korún pricestovať na návštevu domov, no tu je človek podľa dĺžky kontraktu na rok, či na pol roka bez rodiny a priateľov. Môžeme síce vycestovať na dovolenku, ale málokto by zaplatil vyše tisíc dolárov za letenku".
Afriku si L. Kisel predstavoval ako krajinu plnú divej zveri a s väčšími zelenými plochami. "Naša základňa leží kúsok od mora, no i tak je tu len minimum zelene. Okrem toho 50 stupňov na vzduchu, takmer 100-percentná vlhkosť a všade plno škorpiónov či hadov. Pár týždňov trvá, kým si človek zvykne... A trochu ma zaskočila aj naozaj veľká chudoba tunajších ľudí." približuje Gemerčan životnú úroveň veľkej väčšiny zo 4,3-milióna obyvateľov Eritrei, z ktorých má 43-percent menej ako 15 rokov. Priemerný vek domácich dosahuje 56,2- roka, u mužov 53,7- roka. Približne polovica obyvateľov patrí k väčšinovému národu Tigrijcov. Koptskí kresťania a moslimovia tvoria viac ako 40-percent z obyvateľstva. Žijú tu i rímskokatolíci a protestanti.
Eritrea je s rozlohou 121 320 kilometrov štvorcových asi trikrát väčšia, ako Slovensko. Väčšinu krajiny však tvoria polopúšte a skalnaté horské masívy. Tak ako v ostatných mierových misiách, i v Etiópii sú mimoriadne obľúbení práve slovenskí ženisti. Odmínuvavajú cesty i skromné políčka, sprejazdňujú brody vyschnutých riek, ktoré sa naplnia len cez obdobie dažďov, stavajú cesty i mosty.
Etiópia a Eritrea celé desaťročia proti sebe bojovali. Partizánska vojna za nezávislosť Eritrei sa síce po 30-tich rokoch v roku 1992 skončila, no v roku 1998 opäť vypukli dvojročné boje o sporné územia.
Autor: vit, ela
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
