záťažou aj pre najodolnejších. V ťažkých chvíľach sa každý usiluje do bodky splniť poslednú vôľu zosnulého. Čo však má robiť človek, ktorý urobil všetko pre naplnenie poslednej vôle zosnulého, ale jeho snaha stroskotá na nezodpovednosti niekoho iného?

O otrasnú skúsenosť sa s nami podelil pán Jozef Norek z Košíc. Minulý týždeň vo štvrtok mu umrela mamka.

"Jej posledným želaním bolo, aby sme ju dali spopolniť a aby mala cirkevný pohreb. Pre vybavovanie záležitostí okolo pohrebu som si vybral pohrebnú službu Pieta, pretože nám už pomáhali pred šiestimi rokmi pri pohrebe nášho otca. Vtedy pohrebná služba zabezpečila aj cirkevný obrad. Predpokladali sme, že to tak bude aj teraz."

Dočkali sa však prvého nepríjemného prekvapenia. V pohrebnej službe im povedali, že cirkevné obrady sa už musia v zmysle želania cirkvi objednávať priamo na farskom úrade. Pozostalí teda išli vo štvrtok popoludní na farský úrad na Hlavnej ulici v Košiciach. Na dverách visel oznam, že počas sviatkov sa podobné záležitosti vybavujú v sakristii Dómu sv. Alžbety. Išli teda tam, dohodli u kaplána obrad, jeho presný termín a zaplatili príslušný poplatok 450 korún. Pre istotu, či všetko platí, ako je dohodnuté, mu telefonovali ešte aj v piatok. Pán kaplán ich uistil, že všetko je v najlepšom poriadku a v utorok dopoludnia príde farár do krematória, aby mohol byť uskutočnený cirkevný obrad, ako si to priala zosnulá.

V utorok o desiatej sa v krematóriu zišla rodina a blízki zosnulej. Bol tam každý až na pána farára. Minúty sa vliekli a on nechodil. Zúfalá rodina preto požiadala majiteľa pohrebnej služby, aby začal aspoň oficiálnu rozlúčku a aby ju podľa možnosti naťahoval čo najdlhšie, ak by pán farár dorazil neskôr.

"Skončila aj oficiálna rozlúčka a farár nikde. Ostali sme sedieť a čakali sme na neho. Medzitým sme trikrát telefonovali na farský úrad, kde nám stále povedali to isté pán farár už je na ceste. Namiesto cirkevného obradu sme sa aspoň pred spustením rakvy pomodlili. Po obrade sme na farára čakali asi pätnásť minút. Dlhšie sme už nemohli, pretože nasledoval ďalší pohreb. Až keď sme sa začali rozchádzať, farár aj s kaplánom dorazili," sťažka spomína pán Norek.

"Pýtal som sa farára, prečo neprišiel. Tvrdil, že až o pol jedenástej mu povedali, že má o desiatej pohreb. Ešte mi vyčítal, že prečo sme neprišli priamo za ním. Ale veď my sme sa riadili presne ich pokynmi pri vybavovaní obradu," zdôraznil pán Norek.

V ten istý deň popoludní syn a nevesta pána Noreka zašli na farský úrad zisťovať, čo sa vlastne stalo. Dozvedeli sa, že pán kaplán asi ráno prehliadol, že je pohreb a vrátili im peniaze.

"Zaujíma ma, aká bude náprava, veď nebola naplnená posledná vôľa nebohej. Keď sme čakali na farára, dal som sa do reči so zamestnankyňami krematória. Tie mi povedali, že nie je nič neobvyklé, že farár mešká na obrad. Keď som to povedal farárovi po jeho príchode, opýtal sa, kto to hovorí. Tak mu to tie ženy z krematória povedali aj priamo do očí. Potom už len zmĺkol... Aká je moja predstava o ospravedlnení? Žiadam, aby cirkev uznala svoju chybu a ospravedlnila sa počas nedeľňajšej bohoslužby."

O stanovisko sme požiadali arcibiskupa Mons. Alojza Tkáča.

"O tejto záležitosti počujem prvýkrát. Ak sa to stalo, je to poľutovaniahodné. Určite nešlo o zámer, mohlo sa tak stať len z nepozornosti, čo mi je skutočne ľúto. Zvlášť v prípade rozlúčky s nebohým sa takéto veci nesmú stávať. Odporúčam vám však nakontaktovať sa na dekana Drába, ktorý je priamym nadriadeným kaplánov," uviedol Mons. Tkáč.

Na margo žiadosti o ospravedlnenie počas nedeľňajšej bohoslužby však poznamenal, že takéto niečo nie je možné. Dalo by sa to podľa neho na dedine, kde sa všetci poznajú, ale určite nie vo veľkom meste. Mohlo by to vyvolať negatívne reakcie aj voči samotnej rodine zosnulej.

"Písomné alebo osobné ospravedlnenie pánom dekanom, to samozrejme áno, ale určite nie počas bohoslužby," dodal Mons. Tkáč.

Oslovili sme aj dekana Pavla Drába. O celej záležitosti už bol informovaný.

"Rozprával som sa s kaplánom, ktorý tam mal byť a vyvodíme určité sankcie. Nebudeme ich však zverejňovať, pretože to už je naša interná záležitosť. Skutočne ma bolí, že sa niečo také stalo. Rodine sa ospravedlním. Čo sa týka vyjadrenia žien z krematória na adresu našich kňazov o ich údajných neskorých príchodoch na pohreby, podľa mňa to preháňajú a mali by si spytovať svedomie. Ja za svoju cirkev hovorím, že chodia veľmi presne, ručím za nich v tomto smere. K tomu ospravedlneniu počas bohoslužby v žiadnom podniku nebude riaditeľ trestať svojich zamestnancov tak, ako mu to nakáže niekto zvonku. To, že došlo k spomínanej situácii, mi je však skutočne ľúto," zdôraznil dekan Dráb.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.