by som sa už pri prvom dotyku s vami otrávil alkoholom. Nechápete? Tak si predstavte.
Spím si vo svojej spálni, je hodina po polnoci. Ak chcem zacítiť aspoň jemný závan prirodzeného letného vánku, musím mať otvorené okná. Robím však veľkú chybu, lebo okolo našej bytovky na Námestí slobody vánok neexistuje. Keď nám naprší, je ukrytý v jazere dažďovej vody, ktorá omýva "brehy našej bytovky" už viac ako desať rokov. Ak sa chceme dostať domov, máme dve možnosti ísť vzdušnou cestou alebo nerentabilnou okľukou s plnými topánkami "kanálovej vodičky". To je však len štvrtina letného vánku. Ďalšie dve sú totiž ukryté v bare Evergreen, ktorý je tesne pred našimi oknami v suteréne úradu práce, ktorého budova patrí mestu. Tam sa však pracuje iba v nočných hodinách!
To, čo sa deje vo vnútri, ma nezaujíma, i keď... Nuž, ale nie som kompetentný brániť podnikateľským aktivitám. Je to vec užívateľa a prenajímateľa. Na druhej strane, mňa i všetkých obyvateľov okolitých bytoviek pravidelne trápi nie hluk, ale doslovne rev a oplzlosti, ktoré sú nám servírované neraz až do úsvitu. Je potom logické, že i ja snívam o tom, o čom každý v našom okolí(či už dospelí alebo deti) o pokojnom spánku. Možno aj vám pri niektorých slovách napadne pieseň "Deti z Pirea". Je to tak. No tie moje, či skôr naše deti, sú zo Sobranska a ani zďaleka nedospeli do veku, kedy by mohli vo veľkom požívať alkoholické nápoje, fajčiť všeličo či nechávať "bomby" po chodníkoch a vchodoch do bytoviek a nie na toaletách. Mali by hádam vedieť, keď už nosia zápalky, že tieto neslúžia na podpaľovanie smetných košov a že na námestí sa nepatrí rozbíjať fľaše od alkoholu. Dobré by bolo i to, keby vedeli, kde, kedy a ako sa milovať, keď už teda vedia ako na to.
Asi sa spýtate, prečo o tom všetkom píšem. Nečudujte sa.. Keď sa totiž dve hodiny prehadzujem na posteli a kvôli hluku zvonka nie a nie zaspať, napokon vstanem a odhodlane zavolám z okna: "Mladí páni a dámy, prosím vás, nekričte tak veľmi, nenadávajte tak nahlas. Ja viem, že aj krásne spievate, ale pochopte, že tu žijú rodiny, starší ľudia, deti," dočkám sa naozaj "čarovnej ozveny" v štýle: "Daco ci zavadza, uju? Zafpaj "pristav" a skoč mi na "kotvu"! Co by ši? Splivav? Zavrij oblak, bo ci ho "rozsexuju"!"
Nuž, s týmito "perlami ducha" chodím, a nielen ja, už niekoľko rokov na "mestskú admiralitu". (Tam je totiž pravdepodobne ukrytá posledná štvrtina letného vánku.) Žiaľ, zo strany kompetentných bez odozvy. Takže, nech poniektorí bezcitne zarábajú na našom kľude, lebo z niečoho asi musia žiť. Nech "sľubotechna" ďalej sľubuje, že vyjde svojim voličom v ústrety. Nech neplnoletá mládež ďalej pije a robí výtržnosti, o ktorých nikto nechce nič počuť ani vedieť. Nech niektorí rodičia nadávajú, že niet práce, niet peňazí a pritom ani nevedia, kde sa túlajú ich školopovinné deti, odkiaľ berú "love" a aké diaľky ich lákajú. A nech sa snobi naďalej tešia, aké sú ich maloleté deti už dospelé a ako šikovne sa vedia otáčať.
Trošku ma mrzí, že som motív mojej obľúbenej piesne použil na vyjadrenie svojich pocitov, ale verím, že sa vám, ktorí ju máte radi, napriek tomu neprestane páčiť. Na záver už len toľko. Nesnívajme, nenariekajme, ale konajme! Odrazme sa konečne všetci od brehu a otvorme oči, aby sme s jasným zrakom napokon zakotvili v tom správnom prístave.
Július Knapp, Sobrance
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
