druhú šancu a pomohli reštrukturalizovať dvojmiliardový dlh. Napriek tomu nikdy ani slovkom nekritizoval svojho predchodcu Rudolfa Schustera. Primátor Zdenko Trebuľa je presvedčený, že jeho úsilie a úsilie celého tímu, s ktorým spolupracoval, je vo finále. Nielen o tom je náš rozhovor.

V komunálnej politike ste sa objavili pred piatimi rokmi spolu so vznikom SOP a po odchode Rudolfa Schustera do funkcie prezidenta ste sa stali kandidátom primátora a zvíťazili vo voľbách. Ako sa to celé zbehlo, kde ste boli dovtedy? Je pravdou, že si vás vybral ako svojho nástupcu prezident osobne?

"Bolo to podstatne zložitejšie. Možno neviete, že ešte v roku 1994 ma oslovil prezident Východoslovenských železiarní Ján Smerek, ktorý mi navrhol, či by som nezačal uvažovať nad kandidatúrou na primátora Košíc. Po zvážení celkovej situácie som ponuku odmietol. Pracoval som vtedy v advokátskej kancelárii ako koncipient, vrcholili moje snahy urobiť si advokátske skúšky a mal som aj osobné dôvody, prečo som si to rozmyslel. Na jar v roku 1997 sme sa stretli skupina dlhoročných priateľov, s Jánom Bílekom a Róbertom Glückom. Hovorili sme o tom, čo sa deje na Slovensku, kde vládla vtedy silná arogancia moci, zahraničie nás neakceptovalo, a to všetko v nás evokovalo potrebu niečo urobiť. Začali sme uvažovať o založení komunálnej politickej strany, keďže bolo zjavné, že náš kraj sa dostáva do závozu a z Bratislavy na naše problémy nedovidia. Investície neprichádzali a to hospodárenie v úvodzovkách sa začalo prejavovať aj v železiarňach. V septembri v roku 1997 nás oslovil primátor Schuster, ktorý sa dozvedel o našich aktivitách a prišiel so svojou predstavou - začať budovať stranu sociálnodemokratického typu, ktorá by mohla byť našim spoločným dielom. Tak sme začali intenzívne pracovať na organizačnom a technickom vybudovaní SOP, obrátili sme sa na množstvo ľudí, ktorých sme považovali za ľudí s rovnakou filozofiou. V tom čase som sa stal predsedom mestskej koordinačnej rady. Odmietol som ponuku kandidovať do parlamentu, mojou predstavou bolo začať s politikou štandardne na komunálnej úrovni. Keď sa uvažovalo, čo ďalej, ak primátor Schuster bude úspešný v prezidentských voľbách, moja kandidatúra sa nejako prirodzene vygenerovala zo straníckych kruhov SOP. Naši koaliční partneri SDĽ-SDSS s mojou kandidatúrou súhlasili a podporili ma."

Určite ste vedeli o finančných problémoch mesta, ktoré budete musieť ako primátor riešiť. Keď ste napokon prišli ako primátor, prekvapilo vás niečo, bolo to horšie, ako ste čakali?

"Keď som prišiel, začal som ten stav detailne skúmať a samozrejme, pracovať na riešení. Na radnicu som prišiel v roku 1999 ako námestník primátora, keď sme získali v komunálnych voľbách obrovský úspech - trojpätinovú väčšinu v zastupiteľstve. Priznám sa, že som vtedy veľmi zvažoval, či to mám urobiť. Bol som si vedomý, že to nebude jednoduchá práca. Návrh bol, aby som vzal funkciu prvého námestníka, zodpovedného za ekonomiku. Mojou podmienkou bolo, že nechcem mať v kompetencii byty, na tom som trval. Chcel som sa naplno venovať ekonomike mesta, kde bolo treba sústrediť všetko úsilie do rokovaní s bankami a dodávateľmi. To si vyžadovalo množstvo času a na ostatné by mi nezostával."

Keď ste do toho vnikli, prekvapilo vás niečo?

"Obdobie rokov 1994-98, keď banky poskytovali krátkodobé úvery vo výške od 20 do 30 percent, bolo veľmi zložité. Nebol som teda prekvapený výškou úrokových sadzieb úverov, ktoré si mesto vzalo. Bol som prekvapený stavom inventarizácie majetku, že ešte nebol v roku 1998 ukončený prevod majetku na mesto, ktorý sa mal urobiť v rokoch 1990-91. Nebol v tom poriadok. Organizačná štruktúra magistrátu nezodpovedala situácii, v akej sa mesto nachádzalo. Potreboval som urobiť organizačné zmeny, posilniť úseky hospodárenia s majetkom. Boli to najcitlivejšie miesta, našli sme zmluvy z rokov 91 až 98, ktoré boli nevýhodné pre mesto. Vedel som, že ma čaká ťažké obdobie, v ktorom sa dostanem do konfliktov, že budem žiadať zrušenia zmlúv. Bolo jasné, že sa nevyhnem sporom a získam tým nepriateľov. To boli momenty, ktoré pre mňa neboli jednoduché."

Ako primátor už takmer štyri roky hľadáte riešenia, ako si poradiť zo zdedeným dlhom vo výške 2,2 miliardy. Viete občanom vysvetliť, ako vznikol taký vysoký dlh, keď mesto odpredalo v posledných rokoch majetok za viac ako 700 miliónov a podľa projektanta stála rekonštrukcia Hlavnej ulice okolo 140 miliónov korún?

"Treba si uvedomiť, že nešlo len o investíciu do Hlavnej ulice a jej pokrytie talianskou dlažbou. Do sakrálnych pamiatok bolo investovaných za to obdobie zhruba 130 miliónov, a to boli peniaze, ktoré boli požičané a dodnes ich splácame. Investovalo sa do mnohých objektov v meste, archeologické múzeum stálo rádovo 70 miliónov, keď si to napočítate, ten účet vyzerá inak. Urobili sa fontány, parky, radnica, potôčik, kúpalisko. Keď som prišiel, bola dlhová zaťaženosť zhruba na úrovni 1,2 miliardy. Ale mesto malo aj skrytú zadĺženosť, keďže neboli vyfaktúrované práce od dodávateľov, ktorí pre mesto robili. A to nielen stavebné firmy, ktoré robili na rekonštrukciách, ale aj faktúry za rôzne služby. Faktúrovalo sa to až v prvom a druhom kvartále v roku 1999, takže dlh začal rapídne narastať. A tým, že sme prestali splácať istinu, keďže mesto nemalo peniaze, sme sa dostali do sankčných úrokov a mesto do špirály zdražovania požičaných peňazí. Nepriaznivý vývoj sa nám podarilo zlomiť na úrovni 2,2 miliardy."

Aká je situácia dnes?

"V súčasnosti sa dlh mesta pohybuje na úrovni 1,6 miliardy s tým, že všetky podmienky a parametre sú už nastavené tak, že v najbližších dňoch podpíšeme syndikovaný úver troch bankových inštitúcií, ktoré sa budú podieľať na reštrukturalizácii dlhu vo výške 700 miliónov korún.

Čo to pre Košice znamená?

"Premeníme krátkodobé a drahé úvery, ako aj zadĺženosť voči dodávateľom, kde nám nabiehajú sankčné úroky, na úver na 15 rokov s úrokom do 11 percent. Našim cieľom je dostať mesto do situácie, že zostane dlžné už len štátu, a to vo výške 500 miliónov a konzorciu troch bánk, PKB, VÚB a Tatra banke, vo výške 700 miliónov. Ďalších 300 miliónov pravdepodobne získame v tendri na speňaženie lesov, pretože je tu ponuka na prenájom lesov na dvadsať až päťdesiat rokov, kde by sme mohli získať hneď predplatbu v spomínanej výške a druhú časť potom. Pokiaľ by rokovacie konanie bolo úspešné, mesto sa ocitne na hranici dlhu 1,2 miliardy. Keď sa to podarí, mesto Košice už bude schopné počas pätnástich rokov normálne splácať svoj dlh a pritom sa aj rozvíjať. Považujem to za úspech celého tímu, ktorý mi pomáhal. A pokiaľ sa mi to podarí ukončiť podpisom syndikovanej zmluvy, tak to budem považovať za obrovský úspech. A tí, ktorí rozumejú peniazom a ekonomike, to ocenia takisto."

Prečo aj vy, pán primátor, nerekonštruujete mesto ďalej? Prečo si neberiete úvery a nestriháte pásky?

"Aj ja by som bol rád primátor budovateľ. Aj napriek ťažkej finančnej situácii sa nám podarilo mesto nielen udržať v kvalitnom chode, ale sme dokázali niektoré veci aj zlepšiť. Na druhej strane viem, aké enormné úsilie nás stálo nájsť banky a nájsť inštitúcie, ktoré s nami pôjdu do reštrukturalizácie. Nájsť banky, ktoré by s mestom spolupracovali pri procese znižovania dlhov. Banka, ktorá by nám poskytla ďalší úver, neexistovala."

Nikdy ste sa kriticky nevyjadrili na adresu svojho predchodcu, hoci štyri roky zachraňujete mestskú pokladňu pred finančným kolabsom. Existuje nejaká dohoda, že Schuster sa nekritizuje?

"Nie, žiadna taká dohoda neexistuje. Neprichodí mi z mojej pozície analyzovať niekoho pôsobenie, naviac, keď som tu nebol, nepoznám okolností, prečo sa stalo to, či ono. História zhodnotí pôsobenie každého primátora."

Za speňaženie lesov vás kritizovali opoziční poslanci, kriticky sa vyjadril aj premiér Dzurinda, ktorý vám odporúčal, aby ste viac jednali s bankami a vyhli sa tomuto kroku...

"Také niečo mohol povedať len absolútne slabý manažér, nie z hľadiska politiky, ale ekonomiky. Pokiaľ má premiér recept, ako má postupovať subjekt, ktorý má 2,2 miliardy dlhov a nemá na to zdroje, aby ich vedel splácať, likvidovať a oni len narastajú, mal nám ho prezradiť. Ale to by musel priznať, že len populisticky tára a zdroje na uhradenie dlhov sa nedajú získať inak, ako požičaním, ktoré nič nerieši, lebo dlh zostáva, alebo predajom majetku. Pýtam sa, prečo potom premiér za posledné štyri roky rozpredal majetok Slovenska a znižoval tak štátny dlh? Slovenské plynárne, či elekrárne neboli rodinným striebrom Slovenska tak, ako teraz hovorí o lesoch, keď predstavuje svojho kandidáta na primátora? Pozrite sa okolo seba, mesto síce predalo budovy, ale do nich teraz vo veľkom investujú vlastníci, väčšina z nich sa postupne dostáva do ideálneho stavu, sú krásne a v konečnom dôsledku je to na prospech mesta a občanov. Ani lesy predsa nikto z mesta neodvezie, budú tu a ich nájomca bude musieť dodržiavať prísne zákony. A mesto sa finančne zachráni."

Čo sa vám nepodarilo zrealizovať, hoci ste si to predsavzali?

"Mrzí ma, že sa nám nepodarilo presadiť zmenu Zákona o meste Košice. Osobne si myslím, že v centrálnom meste by úplne stačili štyri mestské časti s tým, že historické obce, tzv. malé mestské časti okolo Košíc, by mali zostať zachované. Z hľadiska finančných nákladov, počtu poslancov a operatívnosti riadenia by to bohato stačilo. Osobne som presvedčený, že v budúcnosti bude mať mesto centrálny rozpočet, z ktorého sa budú zdroje presúvať podľa potrieb mestských častí. Tým sa zamedzí, aby jedna mestská časť prekvitala, lebo má prebytok financií a v inej nemali ľudia ani len kanalizáciu. Venovali sme tomu veľa času, napriek tomu sa nám to nepodarilo v parlamente presadiť, čo ma mrzí. Mestá na západ od nás dokážu fungovať v oveľa racionalnejšej organizácii samosprávy."

Byť primátor je určite zmena oproti pôvodnemu povolaniu v advokátskej kancelárii. Priniesla vám zmena životného štýlu nejaké dôsledky, či už negatívne alebo pozitívne?

"Poviem pravdu, že sa cítim strašne unavený. Už mi nestačí týždeň na to, aby som načerpal novú energiu. Preto skôr vyhľadávam na relax samotu. Prejavilo sa to aj na mojom zdraví, po prvom roku som si doslova vyrobil vredy na žalúdku. Stresy a nepravidelná životospráva spôsobili rozvrat metabolizmu. Vtedy som sa začal viac o seba starať, prestal som fajčiť. Dva roky som vydržal, ale v deň, keď vláda povedala, že lesy nekúpi, som opäť začal. Na druhej strane ma teší, že som sa stal uvážlivejším pri rozhodnutiach. Snažím sa mať čo najviac informácii z každej strany, aby som vedel povedať záverečné objektívne stanovisko. Negatívne vnímam fakt, že keď ste primátor, mnohí ľudia začnú mať rôzne priania, chcú, aby ste im pomohli v nejakej veci, aby ste im vybavili nejaký majetok za lacné peniaze a keď to neurobíte, získavate si nepriateľov. No a potom sú to klebety, ktoré sa o sebe dozvedáte a nestačíte sa čudovať."

Prezraďte, aké klebety ste o sebe počuli?

"Minulý týždeň som o sebe počul, že som za 40 miliónov korún kúpil podiel vo firme Betox. Ďalej, že ma miesto na kandidátke SDA stálo 6 miliónov. Samé nezmysly. Ale chápem, že sme na Slovensku a aj to, že sa zvolebnieva."

Veľa ľudí prekvapilo, že ste ako jediný rečnil na pohrebe Alexandra Rezeša. Prečo?

"Nevedel som, kto bude rečniť. Keď som sa už na mieste stretol s pánom Mečiarom a opýtal som sa ho, či vystúpi so smútočným príhovorom a on odpovedal, že nie, zostal som prekvapený. Nič to však nezmenilo na skutočnosti, že som tam išiel ako primátor mesta a nebohý pán Rezeš bol ministrom dopravy a nebyť neho, dnes by obchvat Červený Rak nebol. A to bez ohľadu na to, čo si myslím o jeho pôsobení vo VSŽ. Nikdy sme neboli blízki priatelia, spoznal som ho v roku 1979, keď som nastúpil do železiarní a on tam vtedy pracoval na personálnom oddelení."

Považujete sa za bohatého človeka? Vieme, že predtým ako ste prišli na radnicu, ste figuroval v mnohých firmách, napríklad vo Fakone, ktorý sa zaoberal predajom liekov.

"Nepovažujem sa za chudobného človeka, ale ani za bohatého. Dokázal som si vždy zarobiť, či už ako advokát, alebo vo firme, ktorú sme postavili bez privatizácie a bola úspešná. Dnes už nefigurujem v žiadnej firme, nie som ani spoločník. Bývam v byte, mám chalupu a terénny džíp Suzuki. Túžim po domčeku na dedine v okolí Košíc, kde by sme s manželkou mali záhradku."

Z SOP ste odišli, dnes ste na poprednom mieste Sociálnodemokratickej alternatívy spolu s Weissom a Ftáčnikom. Dôvod?

"SOP mala byť sociálnodemokratickou stranou, ale lavírovanie predsedu Hamžíka, ktorý takmer každý týždeň prebiehal od liberálom k ultra ľavici, ma úplne znechutilo. Po niekoľkých rozhovoroch som mu oznámil, aby so mnou už nepočítal. Ale bol som zvolený za ľavicovú koalíciu, nechcel som narušovať vzťahy, naviac s ľuďmi - poslancami mestského zastupiteľstva - mám dobré vzťahy. Ešte vo februári, v marci som nevedel, koho budem v septembri voliť. S Petrom Weissom sme uvažovali o založení silného ľavicového subjektu, ktorý by zastrešil ľavicu na Slovensku. Bohužiaľ došlo k opačnému javu, že sa to deštruovalo a celé rozsypalo, či už v SDĽ, SOP, SDSS. Keď SDĽ vypovedala ministerku Schmögnerovú, ktorú som si veľmi vážil a vzápätí ma oslovil Peter Weiss, začal som vážne uvažovať o vstupe do SDA. Som presvedčený, že SDA má potencionál stať sa v budúcnosti silnou stranou, akou je ČSSD v Čechách a osloviť veľkú voličskú základňu. Chce to trpezlivú prácu a výsledky sa určite dostavia."

Kam siahajú vaše ambície, ak by bola SDA vo voľbách úspešná?

"Pre SDA ako nový subjekt bude veľkým úspechom, keď sa dostaneme do parlamentu. Nemám vo svojich prioritách nejaké funkcie. Ale keďže som do tejto strany vstúpil s cieľom niečo zmeniť, chcel by som ako poslanec zmeniť spôsob nazerania Bratislavy na Košice a východ republiky, presadiť výraznejšie vyrovnávanie regiónov, prispieť k prílevu investícií a tým aj k zníženiu nezamestnanosti."

Predpokladám, že vaše rozhodnutie, či budete opäť kandidovať na post primátora závisí od parlamentných volieb...

"Považoval by som za nezodpovedné kandidovať v situácii, keby parlamentné voľby vyhrali strany s inými programami a inými predstavami o organizácii mesta. Myslím si totiž, že mesto môže dobre fungovať vtedy, keď je symbióza medzi mestským zastupiteľstvom a primátorom. Po parlamentných voľbách si podľa výsledkov vyvodím pre seba závery."

Aké budú podľa vás priority v meste Košice v budúcom volebnom období?

"Ako som už hovoril, musíme sa vrátiť k zmene Zákona o Košiciach. V oblasti ďalšieho rozvoja mesta sa bude treba sústrediť na realizáciu priemyselného parku, lebo je tu šanca dostať investorov. Doslova donútiť ústredné orgány, aby pokračovali vo výstavbe diaľnice, aby čím skôr bola v regióne a východ bol prepojený s ostatnými regiónmi Slovenska. Ešte viac zatraktívniť centrum mesta, pritiahnuť turistov, rozvíjať cestovný ruch skvalitnením služieb, čo pocítia aj hoteliéri, obchodníci, majitelia reštaurácií. Mesto musí pomáhať vytvárať podmienky pre strednú vrstvu podnikateľov i investorov, aby nestálo na jednej nohe - len na US Steele."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.