Vyrazili 17. augusta z nemeckého Harenu a po deviatich dňoch dorazili do Košíc. Vrelé prijatie Pri súdkoch v obci Ťahanovce prežívali jazdci s nadšením. Niet divu, veď slovenská trať dlhá 280 kilometrov im dala zabrať a ako nám prezradil šerif slovenského Pony expresu Rudolf Vass alias Krpec, zažili aj množstvo neobvyklých situácií.
"Už samotný začiatok bol zlý. Českí kolegovia nám predávali zásielky o hodinu a 50 minút neskôr. Vtedy peišla prvá kríza. Potom sa nám hneď na prvom úseku pošmykol kôň aj s jazdcom a spadol. Na ďalšom úseku si kôň pri nakladaní poranil nohu a museli sme to zrušiť. A tri úseky spojiť tak, že z nich boli len dva. Čiže kone museli jazdiť 30 kilometrov v kuse, čo je dosť najmä v takomto teple. Až sme ich ľutovali, chúďatka naše."
Ani záplavy sa jazdcom na českej strane nevyhli. Ale podľa slov R. Vassa vôbec neovplyvnili jazdu Pony expresu. "Kedysi v Amerike vznikol Pony expres ako najrýchlejšia preprava poštových zásielok cez divočinu. A teraz sme i my skutočne zažili jazdu divočinou. Ale v Nemecku sa napríklad tie najhoršie úseky na Labe radšej obišli."
Predsa sa však problémy na trase premietli do meškania.
"To meškanie sa nám však podarilo zlikvidovať a dokonca sme si pol hodinu nadbehli. Lenže opäť nám počasie neprialo, prišla obrovská búrka, terén sa rozmočil a náskok sme stratili. Opäť sme mali časový sklz. Ale o koňa, ani jazdca, ani zásielky sme neprišli. Nikto nás neprepadol, všetky zranenia a pády, ktoré nás postihli, skončili len škrabancami."
I keď romantická púť Pony expresu je dnes už len atrakciou, napriek tomu ma s pôvodnou konskou poštou veľa spoločného. Pravidlom ostáva, že jazdci vo svojich mochilách prevážajú listové zásielky, čím suplujú riadnu poštu. Samozrejme, listy musia byť riadne ofrankované, ale zároveň dostanú aj originálnu pečiatku Pony expresu. Túto možnosť máte len raz ročne. Takéto zásielky sa už teraz stávajú zberateľskou raritou.
Kým minulého roku doniesol šerif v mochile okolo tri a pol kila pošty, ani tohto roku toho nebolo menej, skôr viac. "Nedá sa to presne odhadnúť, lebo pošta sa po trase priberá a odovzdáva."
Celá trasa sa jazdí štafetovým spôsobom nonstop. Samozrejme, jazdci a kone sa ale striedajú. Na Slovensku jazdilo 32 jazdcov na šestnástich úsekoch. Úplne celá trasa je dlhá 2300 kilometrov - z Nemecka cez Česko až k nám. Predchádzajúce ročníky absolvovali aj Rakúšania, ale tento rok odstúpili kvôli žatve. Preto sa k nim pripojili prvýkrát Poliaci.
Medzi "konskými poštármi" sme zazreli i jednu ženu - Majku Palovčíkovú. Tá už minulého roku sadla na svoju kobylku Karlu, ale vtedy ešte jazdila ako greenhorn.
"Teraz je z nej plnohodnotný jazdec a dostala aj svoj vlastný úsek. Má všetky práva a povinnosti jazdca. Kým v minulosti sa žena v pony exprese nevyskytovala, teraz je doba iná. Priznám sa, že pôvodne som bol i ja proti tomu, aby išli aj ženy. Ale situácia je taká, že väčšina žien jazdí všetky westernové disciplíny, ródeo a parkúrové disciplíny, takže nás pretlačili."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
