Prešove sa včera uskutočnil slávnostný nástup pri príležitosti 58. výročia Slovenského národného povstania. Tento slávnostný akt pripomenul súčasným príslušníkom základne, aké spoločenské hodnoty chránia a aké sa na Balkán vybrali brániť ich kolegovia.
Spomínalo sa to nielen v rozkaze ministra obrany, ktorý nastúpeným jednotkám prečítal zástupca veliteľa základne pplk. Ing. Juraj Koco, ale názorným príkladom im poslúžilo niekoľko desiatok priamych účastníkov protifašistického odboja, medzi nimi aj príslušníci letectva, ktorí sa takto po prvýkrát zišli na letisku v Prešove, odkiaľ niektorí z nich v rámci skupiny stotníka Júliusa Trnku odlietali k Červenej armáde. "Keďže dnes z nich už nežije ani polovica, tak vyjadrili želanie stretnúť sa v Prešove na tom letisku, z ktorého odchádzali do bojov do zahraničia, aby si tu mohli podať ruku a položiť kytičku na znak úcty ku kamarátom, ktorí sa toho dňa nedožili," povedal nám veterán-odbojár Vincent Karaffa z Prešova.
Na letisko do Prešova prišli aj letci-odbojári, ktorí k Červenej Armáde odlietali z letiska Tri Duby aj bývalí partizáni. Všetci mali na čo spomínať. Zaspomínal si aj bývalý partizán oddielu Čapajev Emil Chlapeček z Prešova, ktorý sa medzi partizánmi stretol aj s príslušníkmi leteckej jednotky v Prešove slob. Bodnárom a Pavlom Zabadalom: "Už nemohli všetci odletieť, tak niektorí z nich išli k partizánom a tí čo ostali, odišli na stredné Slovensko a tam sa pripojili k Povstaniu." "Druhá časť letcov sa dostala do Anglicka a bojovala na západe. Tam sa ukázalo, že boj proti fašizmu bol z každej strany veľmi potrebný," dodal V. Karaffa.
Pred vypuknutím Povstania sa situácia vyvíjala ináč, ako to bolo zaplánované. Podporiť ho mal najmä prešovský letecký pluk a dve divízie dislokované na hraniciach mali otvoriť "bránu" postupujúcej Červenej Armáde. Zabránila však tomu nerozhodnosť velenia Východoslovenskej armády. Jej veliteľ gen. Malár odcestoval do Bratislavy a ďalší z veliteľov armády Talský sa rozhodol odletieť k Červenej Armáde prekonzultovať otázky ďalšieho postupu. Tento čas využili Nemci a obe divízie odzbrojili a letisko v Prešove obsadili.
Skupina letcov na čele so stotníkom J. Trnkom odletela na poslednú chvíľu. "Boli tri hodiny ráno, keď prišiel rozkaz na odlet. Vedeli sme, že letíme k Červenej Armáde. Príprava nebola žiadna, každý nechal svoje veci tam, kde boli. Išli sme na letisko, pripravili sa mašiny, mechanici a leteli. Ja som letel s Petrom Chebeňom a kapitánom Kuprovským na Š - 321. Bol to dvojplošník, krásny aeroplánik, ale pomalý. Let bol veľmi pekný a front sme preleteli v úplnom kľude. Až po jeho prelete spustili paľbu. Horšie bolo, keď sme išli pristávať vo Ľvove. Začali po nás páliť zenitky, lebo správa o našom prelete zrejme nedorazila tam, kam mala," zaspomínal si vtedajší letecký pozorovateľ čatár-ašpirant Karol Mičko.
Spomienkou na tieto udalosti budú vyznamenania Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB), ktoré spolu s veteránmi prevzalo aj päť aktívnych príslušníkov 3. LZ v Prešove. Podobné vyznamenanie zástupcovia SZPB pripli aj na zástavu základne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
