a kanalizácií v Košiciach za riaditeľom Ing. Jozefom Schürgerom.
Privítal nás ľudovo. Nie chlebom a soľou, ale pohárom čerstvej vody z Čermeľského prameňa, ktorý dodáva vodu Košiciam už od roku 1909. "Voda v našom meste je stopercentne nezávadná a vyhovuje tým najprísnejším hygienickým normám," povedal na úvod.
Košice majú denný odber 950 až 1050 litrov pitnej vody za sekundu. Terajšia kapacita zdrojov plne postačuje. Zdroje sú rozdelené zhruba na dve polovice - podzemné a povrchové. Hlavným zdrojom je Drienovec-Turňa s kapacitou 350 litrov za sekundu. Významné sú vodné nádrže Bukovec a Starina. Z Bukovca sa čerpá 160 litrov za sekundu a zo Stariny 300 litrov za sekundu. Ostatné zdroje sú menšie. Z Družstevnej sa čerpá 100 litrov, zo studní okolo Hornádu 85, z Medzeva 30 a z najkvalitnejšieho a prvého prameňa v Čermeli 20 až 30 litrov za sekundu.
"Dnešná kapacita mestu plne postačuje. Roky 1986 až 1990 boli obdobím nedostatku pitnej vody. Vtedy bol v Košiciach odber 1600 litrov za sekundu. V dôsledku súčasnej recesie priemyslu, ale aj šetrením pitnou vodou došlo k podstatnému poklesu odberu. Najväčším odberateľom bol vtedy potravinársky priemysel (pivovar, mliekárne, mäsokombinát - pozn. red.), ktorý dnes už ani v Košiciach nie je," hovorí Ing. Schürger.
Voda sa dnes prečerpáva do vodojemov s kapacitou asi 200 000 litrov kubických. Tam sa upravuje a likvidujú sa všetky škodlivé látky. Po úpravách vo vode ostáva len jediná škodlivá látka, ktorou sú dusičnany. Tie sa z vody nedajú úplne odstrániť. Norma povoľuje 50 mg na 1 liter. Košice majú v priemere 10 až 18 mg na liter vody, čo vyhovuje aj kojencom.
Ako vodu upravujú?
"Laicky povedané, z vody musíme odstrániť všetky škodlivé látky. Z podzemných zdrojov škodliviny odstraňujeme plynným chlórom. Zo zdrojov povrchových síranom železitým, hlinitým a amónnym. Ďalej je to vápno a plynný chlór. Rozbor vody sa vykonáva viackrát denne v našich vlastných laboratóriách. Vzorky sa posielajú na kontrolu do Štátneho vodohospodárskeho ústavu v Bratislave. Spomínané chemikálie dovážame zo zahraničia a ľudskému organizmu nie sú škodlivé. V Košiciach je obsah chlóru 0,05 až 0,3 mg na 1 liter. Pre porovnanie v USA je to až 0,8, čo je približne trojnásobne viac než u nás. Na Slovensku máme v rámci Európy najprísnejšie hygienické normy úpravy vody," vysvetľuje riaditeľ Východoslovenských vodární a kanalizácií v Košiciach.
Je ťažké rozdeliť, z ktorých zdrojov čerpajú pitnú vodu jednotlivé mestské časti, lebo dodávka je regulovaná z vodojemov. Prevláda však vodná nádrž Starina, ktorá zásobuje Sídlisko Ťahanovce, Ťahanovce-obec, Furču, Košickú Novú Ves, Sever a Staré Mesto. Čermeľský prameň, ktorý je najkvalitnejší, zásobuje Čermeľské údolie, časť Komenského a Sever. Medzi najväčších odberateľov patria Staré Mesto, Terasa a ostatné sídliská.
Zaujímalo nás, ako je to s rozdelením odberu pitnej a úžitkovej vody z hľadiska úsporných opatrení.
"Žiaľ, v našom meste nemáme odber úžitkovej vody. Nie sme dotovaní štátom a sme radi, ak máme čo najväčší odber pitnej vody. Úžitkovú vodu používajú len niektoré veľké podniky. Vo všetkých bytoch a domoch sa používa jednoznačne len voda pitná. Pôvodne boli projekty s úžitkovou vodou na Sídlisku Ťahanovce, ale k realizácii nedošlo. Ročná výroba pitnej vody pre Košický kraj predstavuje 100 miliónov litrov kubických. Samotné Košice spotrebujú 27 miliónov. Vody máme dostatok a do budúcna sa plánuje nový vodný zdroj Tichý potok."
A čo trápi vodárne najviac?
"Neplatiči. Za vodné a stočné nám dlhujú viac než 650 miliónov korún. Najviac nám dlhuje zdravotníctvo. Chemikálie, ktoré dovážame zo zahraničia, sú veľmi drahé a najväčšie výdavky máme za elektrickú energiu a pohonné látky. My pohľadávky voči dodávateľom plníme, no kvôli dlhu neplatičov sme už boli v takej situácii, že sme nemali na výplaty zamestnancov."
A čo pije riaditeľ vodární?
"Zásadne pijem mestskú vodu z Čermeľského zdroja a minerálne vody kupujem len pre návštevy. Mojím želaním je, aby Východoslovenské vodárne a kanalizácie ostali v terajšom zložení. Máme 12 závodov, z ktorých je 6 ziskových a 6 stratových. To sa navzájom kompenzuje. Ak by došlo k zmene štruktúry, odrazilo by sa to na veľkom cenovom rozdiele v platení za pitnú vodu."
Autor: Vladimír Holub
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
