snahou "športovať", a tým sa vyhnúť zhubnému vplyvu krčiem, sa stretávam každý deň. A musím vám povedať, že nejde o príjemnú skúsenosť.
Jozef Čaja, ktorý zrejme takisto číta Spišský denník ako aj ja, sa ohradzuje proti článku redaktorky spomínaného periodika. Z môjho pohľadu vôbec nepochopil tému jej článku a záver, ktorý z každého kvalitného príspevku vychádza. Jej snahou bolo popísať problém ničenia majetku mesta a pamiatok, ktoré sú pre novoveských tínedžerov - skejtbordistov zrejme jediným miestom, kde môžu športovať. Dala priestor obom stranám aj údajne poškodenej, aj predstaviteľom mesta. Chlapci majú strach a polícia ich naháňa. Taký je záver článku. Podľa môjho názoru tým nechcela redaktorka povedať nič viac a nič menej. Avšak Jozef Čaja, ktorému hlavne chcem adresovať tento príspevok, zrejme len čakal na príležitosť verejne si poplakať namiesto neborákov chlapcov. Lenže tí neboráci chlapci, ktorým sa musím s nákupnými taškami a stovky ďalších Novovešťanov vyhýbať na najfrekventovanejších miestach Spišskej Novej Vsi každý deň, podľa mňa hľadajú len možnosť, ako sa predviesť pred ostatnými. Už len výber lokalít Spišskej Novej Vsi svedčí o tom, že im nejde o šport, či náhradu za krčmové posedenia, ale o to, ako sa typicky pre tínedžerský vek, zviditeľniť. Nikto popri nich napríklad pred Jednotou nemôže prejsť, lebo zaberajú celý priestor. S úsmevom na tvári sledujú neistotu chodcov, ktorí sa obávajú, že im raz s doskou "skočia na nohu" a veselo sa predvádzajú pred okoloidúcimi slečnami. Proti poslednej príčine ich chovania nič nenamietam, ale prečo sa nevrátia k starým osvedčeným zvykom, ako je pozvanie do kina, či kúpa bonboniéry. Alebo sa súčasným slečnám páčia už len vandali?
Neraz som sa takisto stretol s mládencami s doskami, ktorí si krátia chvíle po zotmení, kedy už nie sú pre nikoho z chodcov zaujímaví, v krčmách a pohostinstvách. A ich občerstvujúcim nápojom evidentne nebola malinovka, ani čaj. Darmo, zhubný vplyv krčiem ich napriek ich neúnavnému boju premohol.
Čo sa týka poškodzovaniu pamiatok Spišskej Novej Vsi, ide o zreteľné dôkazy, takže ďalšiemu dohadovaniu cez médiá sa vyhnem, lebo každý občan, čo má oči a vníma dianie okolo seba, si utvorí mienku sám. Neviem, ako by sa rodičom skejtbordistov a Jozefovi Čajovi páčilo, keby niekto poškodzoval ich majetok. Príslušníci policajného zboru zastupujú ochrancov mestského majetku, v tomto prípade ide o zhodnú úlohu, akú zastávajú majitelia domov a bytov, ktorí bránia svoj majetok pred poškodzovaním druhých. Takže je len samozrejmé, že odháňajú chlapcov zo schodov a fontán. Alebo sme sa vrátili do čias budovania komunizmu, keď všetko, čo nebolo štátne, sme s veselým úsmevom ničili? Platí snáď stále všetko ospravedlňujúca veta: "Veď je to štátne...", s ktorou sme veselo humpľovali národný majetok a jeho skvosty? Máme vari zaujať takýto postoj k ich činom?
Takisto sa mi nepáči, že má mesto vyčleňovať pre nich akékoľvek peniaze z rozpočtu. Pýtam sa prečo? Každý z nás, kto má hocijaké záľuby, si ich financovanie hradí z vlastného vrecka. Prečo by mal by niekto, odhliadnuc od môjho názoru na skejtbordistov, byť výnimkou, keď deťom chýba v školách obyčajná krieda.
Autor: O. M., Spišská Nová Ves
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
