aj starostov prinesie väčšiu zodpovednosť. Zaujímalo nás preto, ako bude vyzerať prvý deň v škole v jednej z najväčších vidieckych škôl v okrese Prešov, konkrétne v Širokom. "September nebude pre deti a rodičov iný, ako doteraz. Len ja a riaditeľ nebudeme mať rovnakú náladu, lebo vieme, že ideme do ťažkého školského roku alebo situácie, keď nás niekto hodil do špinavej vody, ale zabudol na záchrannú vestu. Začíname sa učiť plávať," povedal nám starosta Širokého Stanislav Bartoš (na obr.).
Pripomíname, že ide o školu, kde je okolo 600 žiakov a ako nám prezradil starosta, mali najnižšie náklady na žiaka. Ako zdôraznil na jedného žiaka je štátny príspevok okolo 9 tisíc korún. Vedenie školy šetrilo štátne peniaze a hospodárilo s polovičnými nákladmi v porovnaní s inými zariadeniami v kraji či na Slovensku. Teraz sa to obráti proti nim, lebo dostanú len taký balík financií ako vlani. Na našu otázku, či má recept, ako sa dal prenos kompetencií v školstve zvládnuť lepšie reagoval: "Keď sú veľké podniky predané a peniaze rozdelené, už sa to dá ťažko riešiť. Možno by bolo východiskom lepšie predať podniky v privatizácii a viac investovať do školstva. Teraz sme sa dostali do takej situácie, že ktorá škola nezvládne prevádzku zo štátnych zdrojov, zanikne. Rodičia budú presúvať svoje deti tam, kde nie sú problémy a teda tam, kde manažment už v minulosti trval na tom, že ich škola má vysoké nároky na žiaka a nedokážu to zvládnuť inak. Tie školy si teraz budú žiť ako v bavlnke."
V tejto súvislosti nás zaujímalo, či podpísal delimitačný protokol, prípadne vypracoval pripomienky, keďže viackrát verejne prezentoval, že to neurobí. Navyše hraničný termín uplynul. "K škole, školskej dielni a telocvični nám okresný úrad nevie doložiť listy vlastníctva. Ak nám chce štát niečo odovzdať, musí sa preukázať, že to vlastnil. Ak aj hovoríme o oddĺžení, o čom to je, ak je škola zo 60-tych rokov v zlom technickom stave. Veď na údržbu potrebujem okamžite investovať okolo 3 miliónov korún," argumentoval a poznamenal, že ešte raz sa nenechá dobehnúť. Už sa mu to ako starostovi raz stalo, keď v roku 1992 prevzali od okresu delimitáciou žumpy k bytovým domom.
Neskôr sa ukázalo, že vlastne patrili Bytovému družstvu a naviac boli v zlom technickom stave. Po šiestich rokoch súdnych sporov, prípad skončil na Najvyššom súde SR. Aj preto teraz odmietajú nanútenie nevysporiadaného majetku. "Aj vtedy nám dali deravý hrniec a žiadali, aby sme sa postarali, aby nám z neho nevytekala polievka. Ale tá polievka nebola naša. Museli sme súdne dokazovať, že žumpy nám ani nemali patriť," fabuloval pri spomienke na situáciu, za ktorú boli síce zodpovední úradníci, ale riešenie ostalo na obci.
V závere nášho rozhovoru si povzdychol: "Keby štátni úradníci prestali pozerať na seba, prestali trucovať a začali robiť tak, ako im to uložila vláda a ministerstvá, pohli by sme sa ďalej."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
