dobrú hudbu a zaujímavé sprievodné akcie bolo postarané. Nápad vznikol pred piatimi rokmi na výtvarnom festivale v Brne, kde sa spojilo výtvarné umenie s hudobným, a keďže to malo ohlas, dvojica organizátorov Milan Prekop a Dodo Tarkay vytvorili niečo podobné u nás. Tento, tretí ročník predčil očakávania samotných organizátorov.

V budúcnosti sa ráta s rozšírením a obohatením o nové elementy, aj keď ostáva snaha udržať atmosféru menšieho festivalu. A čo vlastne znamená názov tohto festivalu? Podľa slov organitátorov tu ide o metaforu: "kvasenie je proces vzniku nových buniek a vlastne tu z jednej kapely vznikli dve, tri kapely a z ničoho nič je tu festival mnohých slovenských kapiel, ktoré dokazujú kvalitu našej hudby". Paradoxom je, že ak ste chceli hodovať, mohli ste sa akurát príšerne objesť cigánskou pečienkou, poprípade ste sa mohli radšej napiť, lebo narozdiel od jedla, pitia bolo nadostač. Ale to je asi jediná vec, ktorá by sa organizátorom mohla vytknúť, pretože inak všetko fungovalo perfektne.

POČASIE

Po celé dva dni bolo v Modre veľmi horúco. Počasie sa asi rozhodlo porušiť už takmer tradíciu upršaných festivalov a slnečnými lúčmi vôbec nešetrilo. Až tak, že mnohým sa vynorila otázka, či by predsa len nebolo lepšie, keby trochu spŕchlo. Bolo celkom zábavné pozorovať kúdoly prachu a piesku zdvíhajúce sa spod nôh tancujúceho davu. Zdiaľky vyzeral priestor pred pódiom ako obrovský pohyblivý oblak prachu. Neznesiteľné sucho nesužovalo len divákov, ale aj účinkujúcich. Ska-pra-šupina dokonca požiadala roztancovaných ľudí, aby tancovali a skákali trochu menej, lebo kvôli zvýrenému prachu nemôžu hrať. Viacerí slovenskí speváci, ako napríklad Tomáš Sloboda a Laski z Pary, odhalili svoje nanajvýš zvodné hrude a nechtiac tak vyvolali pobavené úsmevy na tvárach svojich fanyniek. Slnko vyzlieklo tiež veľké množstvo mladých dievčat, ktoré sa týmto činom postarali o rozptýlenie mužskej časti publika. Slnkom zmorení a spotení návštevníci mali k dispozícii otvorené kryté sprchy, ktoré pochopiteľne hojne využívali. V areáli kúpaliska bol aj bazén, škoda že vypustený. Niektorým to síce vadilo, no pre niekoho to bola úľava: "To tu bola minulý rok divočina. Decká tam nadránom skákali len tak v šatách, dobre si krky nepolámali."

Keď ste si chceli nájsť miestečko na sedenie v tieni, nemali ste vôbec žiadne šance, pretože boli buď obsadené, alebo ste rýchlo pochopili, že slúžia na úplne iné účely (ktoré by asi neulahodili vášmu zraku ani čuchu). Veď to poznáte - Kto prv príde...

ĽUDIA

Charakter festivalu ide ruka v ruke s ľuďmi, ktorí ho navštívia. Na tomto boli hlavne takí, ktorí už stihli pochopiť, že kvalita sa nenachádza v komercii a že k dobrým podujatiam si ľudia nájdu cestu aj sami. Samozrejme, bola aj reklama v médiách, ale všetko s mierou. Sami miestni sa čudovali, aké rôzne ŠP-zetky okupovali ich mesto: "Kto by to bol povedal, že k nám do Modry dôjde toľko národa". Národa tam teda bolo. Zišlo sa tam okolo štyroch tisícok ľudí, čo plne vyťažilo priestory kúpaliska. V každom prípade práve prítomní ľudia demonštrovali nekomerčnosť tohto festivalu. Príslušnosť k určitému hudobnému žánru alebo ku konkrétnym kapelám bola dobre viditeľná.

Či už to bol chlapík s vlasmi odfarbenými na blond v koženej bunde, bielej košeli s čiernou kravatou, ktorého favoritom bola evidentne Zóna A, alebo nevýrazný tridsiatnik s obrúčkou na prste, ktorý si na svoje prišiel pri Laure a jej tygroch. Alebo takí vyznavači ska v batikovaných tričkách, s dredatými vlasmi a záplavou korálok, ktorí sa dosýta vyskákali pri temperamentných talianskych Perziana Jones, či pri nemenej dobrom domácom Polemicu alebo Ska-pra-šupine. Najdôležitejšie však je, že nebola núdza o nové kontakty a že ste nemali vôbec žiadnu šancu cítiť sa sami. A či už náladu ovplyvňovala dobrá hudba, počasie, alebo všadeprítomný burčiak, bola naozaj bezstarostná.

HUDBA

Citlivý dramaturgický výber usporiadateľov bol zárukou skutočne dobrej hudby. Na výber ste mali veľa hudobných štýlov, ako aj mnohých interpretov, či už domácich, alebo hostí zo susedného Česka a tiež Talianska. Medzi účinkujúcimi sa nachádzali aj neznáme kapely, a na rozdiel od veľkých festivalov ste si ich tu mohli v pokoji vypočuť, všetci predsa vystupovali na jednom pódiu. Mali ste možnosť počuť úplne neznáme, ale taktiež notoricky známe piesne, medzi ktorými však nebolo miesta pre komerčné hitovky. A to bol zámer.

Nachádzalo sa tam aj pár "ťahačov", ktorí by sa nedali označiť úplne nekomerčnými, no zároveň ktorých tvorba sa bez zábran dá označiť kvalitnou. V piatok to odštartovali veselí Save the cookie, neskôr pribúdajúce obecenstvo prebudili originálni Vrbovskí víťazi, ktorí si sami zostrojili hudobné nástroje zo záchodového zariadenia, trubiek a hadíc. A to by ste sa čudovali, ako dobre to znelo! Hudba z Marsu sa musela veľmi snažiť, aby si udržala rozvášnené publikum. Para odprezentovala svoje umenie okolo ôsmej večer, kedy to už pred pódiom vrelo. Ale talianske punkové ska v podaní Persiana Jones dokázalo svojou energickou rytmikou vyťažiť z ľuďí maximum. Po nich nasledovali tradične dobrí domáci Polemici. A keď už väčšina ľuďí pomýšľala na spánok prišli B3, a svojou extatickou hudbou dokázali publikum napriek všadeprítomnej únave prejavujúcej sa zívaním roztancovať do nepríčetnosti. V sobotu sa program začal už od desiatej ráno. Práve v tejto dobe sa mohli prejaviť zatiaľ neznáme kapely, ktorých priaznivcom vyhovovala kľudná atmosféra dopoludnia. O šiestej, kedy vystúpili Horkýže Slíže to už pod pódiom opäť vrelo. Netrpezlivo čakajúcim fanúšikom Zóny A na veľký aplauz stačilo zazrieť Koňýka vstupujúceho na pódium. Protikladom k ich tvrdej hudbe bolo malé dievčatko v zadnej časti pódia pohojdávajúce sa pravidelne v rytme hudby, ktorá jej bola očividne dobre známa.

Vrcholom sobotného večera bol koncert Neuropy, ktorá sa spojením živých nástrojov a elektronickej hudby postarala o príjemné spestrenie večera. Zaujímavým prvkom tohto koncertu boli členovia Zóny A, ktorí neustále liezli skákali, alebo sa plazili po pódiu,čím skupine Neuropa vytvorili veľmi originálne kulisy . Festival oficiálne ukončili bratislavskí Le Payaco, ktorí aj napriek častým návštevám bufetu za účelom uhasenia si smädu dobrým pivom, ktoré zanechali očividné následky, odviedli výborný výkon.

SPRIEVODNÉ PODUJATIA

Program sprievodných akcií bol veľmi bohatý. Miestne kino bolo plne k dispozícii návštevníkom festivalu, ktorí mali možnosť vzhliadnuť staršie kultové filmy, ako napríklad Limonádový Joe, Adéla ješte nevečeřela, alebo vynikajúci český film Dobří holuby se vracejí. Nemenej zaujímavým prvkom boli semestrálne práce študentov VŠMU v podobe animovaných a dokumentárnych filmov. Po obidva dni sa hrali divadelné predstavenia súboru Ultasyntetiks, ktoré boli mierne povedané, dosť alternatívne. Po predstavení nasledovala módna prehliadka Izabely Komjáti pod názvom 5 minút slávy. Kočovná čajovňa predstavovala oázu pokoja na tomto rušnom mieste, kde ste si mohli v pokoji vychutnať čaj a príjemne si posedieť. Okolo bazéna boli porozostavované maliarske plátna, ktoré sa postupom času zaplňovali dielami prítomných umelcov, na tému Zrakozrenie. Počas piatkového popoludnia bol stredom pozornosti okoloidúcich veľký na čierno namaľovaný muž, ktorý sa stal maskotom kampane Nebojte sa kníh.

Príjemná komorná atmosféra festivalu s jeho neodmysliteľným prchavým čarom sa, dúfame s pribúdajúcimi rokmi, ľuďmi a pódiami nevytratí, bola by to naozaj veľká škoda.

Autor: Mera KAROĽOVÁ, Sisa BÁRDOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.