dokonca kontraproduktívne voči samotnému svojmu účelu.
Teda presnejšie: Zrušiť treba volebnú kampaň ako časovo vymedzené pásmo, v ktorom platia zvláštne zákonné predpisy. Tie sú totiž nielenže momentálne zlé, ale aj celkovo zbytočné. A na dôvažok s nimi narábajú nekompetentní ľudia, ktorým beží len o vlastné prežitie, teda vyviaznutie bez existenčného "maléru". Denná prax potom vyzerá tak, že už aj tak hlúpe úmysly zákonodarcu sa umocňujú na druhú.
Živým výkričníkom sú tzv. okrúhle stoly vo verejnoprávnej televízii. Napr. ten, ktorý šiel vo štvrtok večer, predstihol všetky zábavné programy. Zostalo iba nejasné, prečo štúdio nesituovali do zoologickej záhrady. Vvidieť na hromade Ľuptáka, Pánisa, Mórica, nebankistu a blondínu z ľudovej strany by bol určite skvelý zážitok, keby sa spolu pásli na lúke, alebo chrúmali banány. Prečo ale rozprávajú o politike? Ako zjavenie z inej planéty do toho padol Fico, ktorý vytŕčal z menejcennej kulisy o šesť konských dĺžok.
Odhliadnuc od tohto konkrétneho obsadenia: Formát okrúhlych stolov, kde vedú monológy zástupcovia vyžrebovaných strán, je idiotický slovenský vynález, ktorý sa nepestuje nikde v zahraničí. Je ukážkou, ako dobré úmysly dláždia cestu do pekla. Pôvodný cieľ, ktorý dal žánru vzniknúť v r. 1990, bol ušľachtilý - postaviť všetky strany na rovnakú štartovnú čiaru. Pred prvými voľbami to malo istú logiku, keďže väčšina partají nemala minulosť (a boli takto znevýhodnené voči komunistom). Dnes ide o anachronizmus.
Rovná čiara pre všetkých totiž leží na ministerstve vnútra, kde sa môže každý, kto chce podnikať v politike, slobodne zaregistrovať. Tým je splnené kritérium spravodlivej voľnej súťaže. A iných už niet. Zoraďovať strany na ďalšej "rovnej čiare" na začiatku kampane je nezmysel, keďže do tohto bodu už prichádzajú s prirodzenými handicapmi, resp. bonifikáciami (preferencie, peniaze, štruktúry, vládne posty, index vystupovania v médiách a pod.). K týmto výhodám-nevýhodám prišli všetci v neregulovanom medzivolebnom období a nedajú sa vziať späť. Áno, je nespravodlivé, ak Fico má desaťmilióny (zrejme) na kampaň, a iní nie, je nespravodlivé, ak Rusko má aj vlastnú televíziu. S tým sa ale nedá nič robiť, ak len nechceme nastoliť socializmus. Treba prijať ódium politického trhu, že raz získaný náskok generuje exponenciálnym radom ďalšie výhody.
Platí teda všeobecne, nielen pre televíznu publicistiku: Pokiaľ ide o režim propagácie strán (politická reklama), niet racionálneho dôvodu vymýšľať zvláštne pravidlá pre posledné štyri týždne pred voľbami. (Výnimkou môže byť regulácia činností ako vylepovanie plagátov, ohlasovanie a organizácia mítingov, kde by predvolebný šturm mohol viesť ku kolízii s inými predpismi.) A je to až kontraproduktívne; proti princípu rovnej čiary, ktorý sa aj tak nedá od začiatku kampane nastoliť, stojí princíp slobodného prístupu občana k informáciám. Ten stojí vyššie ako imaginárna rovná čiara a touto konfrontáciou trpí.
Že až do akej miery, je dobre vidieť na prípade verejnoprávneho rozhlasu. Manažment sa zo zlých zákonov až tak posral, že obmedzil prezentácie osôb na kandidátkach len na guľaté stoly. Takže sme svedkami dokonalej absurdity - kým v čase "nekampane" majú poslucháči SRo možnosť politikov počúvať priamo "v akcii", prípadne s nimi aj komunikovať, v dobe kampane si musia vystačiť s tupými monológmi. Tu je zodpovedná aj Rada pre vysielanie, ktorá sa dopustila zbytočne extenzívnej definície politickej reklamy.
Prioritnú zodpovednosť ale nesú politici, ktorí nechali v platnosti zlé zákony. Výsledok je ten, že E-médiá sa odušu autocenzurujú. V spravodajstve i publicistike, len aby niekomu nevyrobili "politickú reklamu" a sebe průser. Manažmenty šrubujú vnútorné pravidlá pre vysielanie v kampani ešte viac natenko, než je potreba, keďže sa obávajú, že hlúpi redaktori by správnu hranicu nemuseli utrafiť. Sme uprostred absurdnej situácie, keď tri týždne pred voľbami je relevantných informácií z politického prostredia v médiách menej, než obvykle. Miesto toho máme debilné šoty a žánrovo menejcenné guľaté stoly.
Je už jasné, prečo treba inštitút volebnej kampane zrušiť? Prečo by mali štyri týždne pred voľbami platiť iné pravidlá, ako cez zvyšok medzivolebného obdobia? Prečo štyri a nie štyridsať? Čím sú tie týždne také zvláštne, že v nich musí nastúpiť výnimočný legislatívny stav?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
