inzultáciu rozhodcu hráčom Slovana Gelnica v poslednom kole a s ňou spojené komplikácie. Letná prestávka ubehla veľmi rýchlo a tak odštartoval nový súťažný ročník 2002/2003. Dnes už má za sebou štyri kolá.
Prognózy, plány a predpoklady týkajúce sa najvyššej oblastnej futbalovej súťaže I. triedy boli veľmi optimistické. Dvaja bývalí piatoligisti Teplička a Kluknava, ambiciózny nováčik zo Spišského Hrušova, plus ostatné celky a ich ciele pred novou sezónou vykreslili I. triedu ako jednu kvalitnú a atraktívnu súťaž.
Doterajší priebeh je však obrovským sklamaním.
Prečo?
Osobne sme boli prítomní na niektorých dopoludňajších stretnutiach. Na úvod sme sledovali zápas Odorín - Jaklovce. Hlavne zo strany domácich to bola katastrofa. Prívlastok "zápas roka" dostal súboj dvoch ašpirantov na postup Veľkého Folkmara a Tepličky. Tentokrát sklamali na celej čiare hostia. A do tretice, zápas nováčika Spišského Hrušova proti Veľkému Folkmaru sa od predošlých spomínaných slabučkých stretnutí veľmi nelíšil. Súboj Jamníka a Letanoviec radšej ďalej nerozvádzame. V tomto prípade niet o čom písať. Čo je potešiteľné, vo všetkých štyroch prípadoch sledovalo trápenie futbalistov na hracej ploche početné divácke publikum a pritom sa tri súboje hrali dopoludnia a jeden v Jamníku sa niesol v kermešskej atmosfére. O termínových kolíziách stretnutí o 10.30 hod. s futbalovými zápasmi sa už toho pohovorilo a popísalo dosť. Ďalším faktorom, že hráči nechcú hrať dopoludnia je ich nepripravenosť a v nohách ešte "ťažký nočný zápas" po diskotéke.
Kde teda hľadať príčinu, že kvalita futbalu na Spiši z roka na rok rapídne upadá? Nie je to ani tak vo funkcionároch, tréneroch resp. rozhodcoch. Začať treba u hráčov. Najlepšie sa to dá poukázať na príklade z pohárového zápasu Spišské Vlachy - Nálepkovo.
Pred šatňou stál hráč, na otázku funkcionára prečo sa neoblečie a nejde hrať, flegmaticky odpovedal: ... še mi nechce. Druhý príklad je priamo z hry, keď tréner hostí žiadal od svojho hráča, aby si dôsledne plnil jeho pokyny. Ten mu však drzo a výsmešne odvetil: Mám ísť dole? Mám ísť dole?
Taká je dnešná nová mladá futbalová generácia. Veľkí frajeri, namelírované a vygelované hlavy, ale po futbalovej stránke prázdne. Tvrdý tréning je pre nich neznámy pojem a tak si svoje fyzické a technické nedostatky vybíjajú na rozhodcoch.
Arbitri však od prvého kola nasadili tvrdý kurz, o čom svedčí aj neuveriteľný počet červených kariet v prvých troch kolách - 3 + 3 + 5 plus jedna veľká bitka. Jedenásť červených kariet za tri kolá (!!!), to núti k veľkému zamysleniu. Výnimkou snáď môže byť červená karta pre Petra Serbína, na ktorého si dôsledne v Spišskom Hrušove posvietil hlavný rozhodca. Ak by v každom stretnutí mali rozdávať žlté a červené karty tak dôsledne, ako ich za neslušné správanie (nadávky) ukazoval František Žiga, veľa zápasov by sa ani nedohralo. Slušnosť a disciplína na futbalových zápasoch je už neznámym pojmom, v podaní hráčov, ale aj divákov.
Jedným svetlým momentom v tejto novej sezóne sú nové mládežnícke mužstvá a ochota niektorých funkcionárov venovať sa mladej generácii. V troch prípadoch však funkcionári poriadne zlyhali. Pašek Gelnica radšej zaplatil desaťtisícovú pokutu, ako by mal postaviť mládežnícke mužstvo. Smutnejšie sú však prípady Hrabušíc a Markušoviec. V obidvoch prípadoch nie je príčinou nezaradenia do mládežnícky súťaží nedostatok hráčov, ale nemohúcnosť funkcionárov.
Futbal už v súčasnosti nie je tým čím bol - zábavou a potešením.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
