nezaháľala, vydala tu druhý album a zaujala opäť v duchu názvu "neskrotenosťou" a tmavou farbou hlasu. Táto červenovlasá speváčka so svojským temperamentom nikdy nenosí sukne, súkromne vyučuje kung-fu, túži navštíviť Čínu, miluje sójové tyčinky, kone a svoje šteňa nemeckej dogy menom Tao. Že ešte neviete o kom je reč? Jej meno je Sonia a jej hlas z úspešných aktuálnych singlov ako Zviera či Neskrotená už budete mať možnosť spoznať i osobne. Sonia totiž chystá svoje prvé turné po ôsmych slovenských mestách.
Už posledný augustový deň ju naživo uvideli fanúšikovia v Seredi, včera nasledovali Zlaté Moravce, dnes vystúpi v hypermarkete Optima v Košiciach (17.00 hod.), 5.9. v Banskej Bystrici, 6.9.v Turzovke, 7.9. v Ružomberku, 8.9. v Spišskej Novej Vsi a 13.9. v Bratislave. Ešte pre jej dnešným koncertom v metropole východu sme s ňou prehodili pár slov.
Tvoj návrat na scénu po sedem ročnej pauze predstavoval svojim spôsobom risk. Rozhodla si sa svoju šancu využiť po druhýkrát, ako to z odstupom času hodnotíš? Vyšiel comeback podľa tvojich predstáv?
"Neviem, či som môj návrat niekedy považovala za nejaký risk, každopádne som tu, lebo mi to tak vyšo. Nešla som sem s predstavami, len s presvedčením, že to, do čoho idem, je momentálne to správne. Nesťažujem sa však na nič, práve naopak. Každý krok, ktorý urobím, mi niečo dáva, tým pádom ostávam naďalej motivovaná."
Pri otázke aký hudobný štýl ti imponuje si sa
nevyjadrila konkrétne, iba slovami "chcem
spievať". Predsa len skús zaškatuľkovať hudbu v ktorej sa cítiš najviac "doma"...
"Ja som sa práve preto nevyjadrujem konkrétne, lebo nerada dávam veci do škatuľky. Hlavne nie seba. Takže neviem povedať, pri ktorom štýle sa cítim najviac doma, záleži to na mojej nálade, ktorá sa tiež zo dňa na deň, niekedy aj z minúty na minútu, mení. Takže raz to môže byť Mozart, Schuman, potom zase Daniel Landa alebo Wanastovy Vjeci, a niekedy zase Don Williams alebo Johny Cash."
Prežila si dlhý čas v Kanade, môžeš porovnávať. Aká je hudobná scéna tam a tu?
"Ja nie som žiaden odborník na hudbu, či už tu alebo v Kanade, preto si nedovolím nič porovnávať. Vlastne ani nemám čo. Kvalita interpretov? Som presvedčená o tom, že všade na svete sa nájdu tak kvalitní interpreti, ako aj umelo vyrobené hviezdičky, ktoré si zažiaria a potom zase vyhasnú. Všade na svete sú poslucháči všetkých druhov, snáď len s tými možnosťami je to v Kanade predsa len trošku iné. V tomto sa však Slovensko s Kanadou porovnávať veľmi nedá, vzhľadom na obrovský rozdiel vo veľkosti trhu a veľa iných vecí, to je ale debata na dlhšie."
Čo leto, konala sa nejaká dovolenka?
"Prišla príležitosť ísť na týždeň do Kanady, tak som išla. Pôvodne som chcela navštívť len mamu a môjho kung fu majstra, ale nakoniec som za ten týždeň stihla vidieť absolútne vsetkých, ktorí v mojom svete niečo znamenajú. To bolo fajn, lebo niektorých z nich som nevidela už vyše roka. Nikomu som nič nepovedala, takže to bolo prekvapenie. Ak sa tento týždeň dá nazvať dovolenkou, bola to veľmi obohacujúca dovolenka. Nielenže som všetkých videla, zmenila som hlavne prostredie, mentalitu a ľudí, čo mi zase po dlhom čase poskytlo trošku iný uhol pohľadu na veľa vecí, no hlavne na samú seba."
Vyhľadávaš hudbu i v súkromí? Čo tak nejaký letný festival, bola si?
"Moje vyhľadávanie hudby v súkromí vrcholí v tom, že v rádiu počujem pesničku, do ktorej sa zamilujem a potom som ochotná urobiť všeličo, aby som ju dostala. Potom si ju niekam nahrám 20-krát za sebou a počúvam ju do zblbnutia. Na koncerte som nebola už sto rokov. Pokiaľ teda nepočítam svoje vlastné koncerty."
Badáš hudobné nadanie i u svojho psa? Keď sa už hovorí aký pan taký pes...
"Jediná hudobná inklinácia, ktorú som u Tao zatiaľ postrehla, bola, keď som ju zobrala na skúšku s kapelou a ona pri tom všetkom rámuse zaspala ako keby sa okolo nej nič nedialo. Takže hudba jej nevadí. Vadí jej však zvuk mojej priečnej flauty, ale to napravíme."
Denno denne komunikuješ so svojimi fanúšikmi prostredníctvom mailov. Akí sú? A koho by si sama chcela najviac osloviť?
"Fanúšikovia, s ktorými komunikujem, sú skvelí ľudia, ktorí ma tiež inšpirujú a pre ktorých sa toto všetko oplatí robiť. Nie, neviem, ani nechcem ich nijako zaradiť, to je zase to škatulkovanie. Sú to ľudia vo veku od 16 do 50 rokov, čo ma teší, je to dobrý pocit, keď vidím, že v mojej hudbe si každý nájde to svoje. Tak to má byť."
Predstavíš sa na turné aj s nejakou sprievodnou
kapelou? Z koho bude pozostávať?
"Sprievodnú kapelu už nejaký čas mám a moje turné absolvujú so mnou. Pozostáva zo štyroch veľmi talentovaných chalanov. Na bicích mám Mareka Ruseka, na base Viktora Hidvéghyho, na gitare Petra Markuljaka (Markusa) a na klávesy sme si požičali Petra Farnbauera (Fambiho). Veľmi sa teším, lebo s chalanmi je nie len sranda, oni vedia aj hrať."
S akými pocitmi vyrážaš? Stáva sa ti že ti
ešte tréma zovrie hrdlo?
"Vyrážam nadšená a trochu nervózna. Je to moje prvé turné, takže je to skôr strach z nepoznaného. Je to však pre mňa zároveň aj obrovská výzva, takže je vlastne všetko tak ako má byť. Hrdlo mi síce tréma nezovrie až tak veľmi, ale dokáže mi niekedy poriadne rozklepať kolená."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
