prívlastok je úplne na mieste, keďže mnohí tieto historické exempláre skladali celé roky kúsok po kúsku. Inak by skončili na šrotovisku.
Pyšný na svoju Hadimršku, teda Tatru 57, ktorú preslávil starý český film s Vlastom Burianom, bol pán Michal Šiňanský z košického veterán klubu.
Ochotne umožnil zvedavcom nazrieť starej dáme pod kapotu.
"Pokiaľ je práca koníčkom, nie je nič ťažké. Domov som si tatrovku odniesol doslova vo vedrách. Rozobratú na súčiastky, skladal som ju podľa dostupnej dokumentácie a aj trochu z pamäti od januára toho roku. Keď som mal 19 rokov, kamarátov otec kúpil takéto autíčko. Takže ho poznám do detailu," prezradil.
Luxusný dvojfarebný modro-sivý kabriolet Z5 "Expres", vyrábaný v Československej zbrojovke a. s. Brno v rokoch 1935 až 1936, vyzeral akoby len včera opustil výrobnú halu. Existovalo ich okolo 357 kusov a firma Plachý postavila dva reprezentačné kabriolety pre autosalóny. Autíčko, ktoré mohli okoloidúci obdivovať na Hlavnej ulici, je zrejme jediný zachovalý exemplár. Majiteľom je pán Jozef Antoník, ktorý ho zrekonštruoval do úplného detailu. Počnúc interiérom, sedadlami z jemnej kože a palubovkou z ušľachtilého dreva až po chromované svetlá.
"V Košiciach sme toho roku zatiaľ nemali akciu, preto sme sa dnes takto zišli. Urobíme si jazdu na Alpinku," povedal nám predseda Veterán klubu Myslava Ladislav Košík starší.
Predviesť prišiel svoju pýchu, bojový Tudor, ktorý v roku 1948 používala pohraničná polícia a armáda. Okrem takýchto lahôdok ste tam mohli nájsť aj povojnové autíčka a motocykle. Nechýbal ani prvý model endeeráckeho "trabiho" a skútre zo šesťdesiatych rokov.
Jawa z roku 1935 má dizajn, ktorý by dnes obstál v súťaži s najmodernejšími strojmi. Leskne sa ako nová, ale Miroslav Kollár si ju tiež domov priniesol po kúskoch. Skončila by zrejme na kope šrotu.
"Mal som doma veterána už dávno, ešte keď sa tomu takto nehovorilo. Ako 17-ročný som si kúpil starú motorku so sajdkárou. A potom som mal bojového Tudora. Pomaľoval som si ho zebrím vzorom. Policajti boli z toho chorí, zastavovali ma zakaždým a chceli mi napariť pokutu. 'Dajte si preč ten žirafí vzor,' prikazovali mi. A ja hovorím: 'To nerozoznáte žirafu od zebry?' Keď som potom v 70. rokoch oženil, predal som tieto svoje poklady a kúpil som si modernú embéčku 1000ku. Teraz som sa vlastne opäť vrátil k tomuto koníčku. A prečo vlastne? Z nostalgie. Ale aj preto, lebo chcem trošku ukázať mladým, že čosi také tu bolo a je to krásne. Jednoducho, takéto veci vyhadzovať netreba. Preto sme tu. Aby sme trochu prebudili hnutie veteránov Košiciach a dostali ho viac do povedomia ľudí, " dodal Miroslav Kollár.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
