najmodernejšou technológiou a bolo aj symbolom technickej a vedeckej prevahy USA nad zvyškom sveta. Svoj najväčší rozmach zažilo stredisko v období programu Apollo - tento program vyhlásil v r.1961 americký prezident J.F.Kennedy a jeho cieľom bolo dopraviť amerických astronautov na povrch Mesiaca do konca desaťročia, teda do roku 1970. Program bol úspešný a pri lete Apolla 11 pristáli 20. júla 1969 na povrchu našej prirodzenej družice prví ľudia, americkí astronauti Neil Armstrong a Edwin Aldrin.
Američania sú ale teraz nútení priznať, že stredisko, ktoré bolo ultramoderným pred 40 rokmi, už nezodpovedá terajším požiadavkam a takpovediac chátra. V stredisku, ktoré bolo neskôr pomenované po zavraždenom prezidentovi Kennedym a ktorého 489 budov sa rozprestiera na ohromnej ploche 57 000 hektárov, sa dennodenne vyskytujú poruchy, ktoré v tom lepšom prípade spôsobujú prevádzkové problémy, v tom horšom znamenajú odklad plánovaných letov alebo dokonca priamo či nepriamo ohroxujú bezpečnosť pozemného personálu či samotných kozmonautov. V dôsledku technických porúch musela NASA tohto roku odložiť prinajmenšom dva lety. V apríli bola len niekoľko hodín pred štartom raketoplánu Atlantis zistená netesnosť na jednom potrubí mobilnej vypúšťacej plošiny, zhotovenej ešte pre rakety Saturn V programu Apollo. A aj keď sú všetky raketoplány kvôli opravám drobných trhliniek v palivovom systéme neschopné štartu až do októbra, nemohli by teraz tak či onak štartovať, pretože nedávno boli objavené trhliny v ložiskách mohutných transportných plošín, na ktorých sa raketoplány prevážajú na miesto štartu. Vo výročnej správe Komisie pre bezpečnosť kozmických letov, vypracovanej v marci tohto roka, sa konštatuje, že zoznam potrebných opráv a modernizačných úprav sa neustále predlžuje. "Na nešťastie, namiesto zlepšovania sa situácia každým rokom zhoršuje. Ak sa vykonanie potrebných prác bude naďalej odkladať, dostaneme sa do bodu, z ktorého niet návratu", hovorí sa v správe. Predseda spomenutej komisie Richard Blomberg (ten medzičasom odstúpil zo svojho postu), povedal pred vedeckým výborom Snemovne reprezentantov, že nkdy sa tak neobával o bezpečnosť letov raketoplánov ako teraz. "Neobávam sa o najbližší let, ani o ten nasledujúci, ale možno až o ten ďalší. V skutočnosti je jednou z príčin mojich starostí to, že nikto presne nevie, kedy dôjde k prílišnému narušeniu bezpečnostných kritérií. Môj inštinkt mi však napovedá, že terajší pristup zasieva semeno budúceho nebezpečenstva", povedal Blomberg. Pravda, modernizácia infraštruktúry Kennedyho vesmírneho centra, ktorého značná časť si ešte pamätá éru programu Apollo, si vyžiada nemalé finančné prostriedky. A tých ani bohaté Spojené štáty nemajú nazvyš. Pritom však ani hovorca spomenutého centra George Diller nevedel presne povedať, koľko by vlastnepotrebné opravy a modernizácia centra stáli. V roku 1999 americká kozmická agentúra NASA odhadla tieto náklady na 600 miliónov dolárov. Ale pre rozpočtový rok 2003 vyčlenila NASA len 75 miliónov dolárov na rozvoj infraštruktúry, čo je žalostne málo. Samotná NASA nemá totiž z čoho rozdávať - jej tohtoročný rozpočet je približne 15 miliárd dolárov, čo je síce rovnaká suma ako vlani, ale vzhľadom k inflácii je to vlastne o tri percentá menej.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
