vodiče a duriče, používané napríklad pri love zajacov, no a beagle bol aj názov lode, na ktorú v r.1831 nastúpil - ako dvadsaťdvaročný - britský prírodovedec Charles Robert Darwin, zakladateľ evolučnej teórie a vlastne celej modernej biológie. Na základe výsledkov pozorovaní, ktoré vykonal počas päťročnej plavby loďou Beagle, uverejnil darwin v roku 1859 svoju najdôležitejšiu prácu On the Origin of Species by Means of Natural Selection (O vzniku druhov prirodzeným výberom), ktorou poprel tvrdenia o stálosti a nemennosti druhov a zaviedol teóriu vzniku druhov prirodzeným výberom. Lenže anglické slovo beagle znamená aj vyzvedač či špiceľ - a tak môžeme len hádať, ktorý z významov tohto slova viedol k tomu, že britský projekt sondy na podrobný prieskum Marsu dostal názvo práve Beagle2. Číslica 2 ale naznačuje, že by malo ísť o druhú "loď", významnú pre vývoj biológie - na pôvodnej lodi Beagle sa položili základy teórie evolúcie, zatiaľ čo vesmírna loď či sonda Beagle2 by mohla dať definitívnu odpoveď na otázku, či a v akej miere existoval život na červenej planéte, teda na Marse. Projekt Beagle2 je súčasťou vesmírnej misie európskej kozmickej agentúry ESA, ktorej názov je Mars Express a ktorej cieľom je podrobné skúmanie exobiológie Marsu. Kozmcká sonda Mars Express by mala byť na svoju púť k Marsu vypustená v júni 2003, a to ruskou raketou Sojuz/Fregat. Zo sondy Mars Express sa približne päť dní pred príletom k Marsu oddelí modul Beagle2, ktorý na padákoch pristane na povrchu Marsu. Istou zaujímavosťou je, že pristávací systém vyvíja firma Martin-Baker Aircraft Co., ktorá je najznámejším výrobcom vystreľovacích záchranných sedačiek pre pilotov vojenských lietadiel na svete. Medzi hlavné vedecké ciele projektu Beagle2 patrí hľadanie stôp, svedčiacich o prítomnosti vody na Marse, ďalej hľadanie uhličitanov a prípadne organických reziduí (zvyškov) a zisťovanie ich štruktúry, meranie podrobného zloženia atmosféry za účelom stanovenia geologickej histórie palnéty a dokumentovanie sezónnych klimatických zmien.Sonda bude skúmať aj oxidačný stav povrchu Marsu, geologické zloženie minerálov a geomorfológiu miesta pristátia. Ďalšou úlohou sondy bude skúmanie environmentálnych podmienok, teda teploty, tlaku, rýchlosti vetrov, intenzity ultrafialového žiarenia, oxidačného potenciálu a prašnosti.
Na splnenie svojich vedeckých cieľov bude sonda vystrojená mnohými snímačmi a analytickými prístrojmi. Hmotnostný spektrometer, ktorý bude analyzovať vzorky, bude schopný rozlíšiť medzi dvomi stabilnými izotopmi uhlíka a stanoviť ich pomer. Inštitút Maxa Plancka v nemeckom Mainzi vyvíja pre sondu Mössbauerov spektrometer, ktorý poskytne informácie o železe v horninách a o stupni jeho oxidácie. Röntgenový detektor, vyvíjaný univerzitou v Leicesteri, bude merať energetické spektrum röntgenového žiarenia, vyvolaného bombardovaním vzoriek žiarením z izotopov 109Cd alebo 55Fe. Primárnym cieľom týchto meraní bude stanovenie obsahu draslíka na určovanie veku hornín. Teplotu budú merať termočlánky s citlivosťou päť stotín stupňa, citlivosť snímačov tlaku bude 0,1 mbar. SondA Beagle2 bude vystrojená tromi kamerovými systémami. Stereopár kamier na robotickom ramene poskytne panoramatický pohľad na okolie miesta pristátia, ďalšia kamera poskytne prvý širokouhlový záber Marsu a tretia kamera bude súčasťou mikroskopu na výskum povrchu hornín - tento povrch sa však najprv odbrusovaním očistí od zvetralých povrchových vrstiev. Špeciálny mechanický "krtko", ktorý sa bude pohybovať pomocou pružinového mechanizmu, bude môcť zbierať vzorky až do vzdialenosti tri metre od pristávacieho modulu.
Ak všetko pôjde dobre, bude mať sonda Beagle2 pre ľudstvo porovnateľný význam ako loď Beagle. Zatiaľ čo loď Beagle pri svojej plavbe bola vlastne Darwinovou výskumnou základňou a viedla k osvetleniu procesov vývoja života na Zemi, môže sonda Beagle2 podstatnou mierou prispieť k rozlúšteniu otázky existenie istých foriem života a ich vývoja na Marse.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
