Berzeviczy, Péchy, Sztáray a iné - veľmi dôležitými písanými dokladmi, ktoré boli pomerne málo povšimnuté sú súpisy stredovekých fár pri zbieraní pápežského desiatku a to najmä v rokoch 1332 - 1337.
Rozhodnutie vo veci desiatku padlo na cirkevnom sneme vo Viedni roku 1311 - 1312, ale až pápež Ján XXII. (1316 - 1334) nariadil osobitnou bulou zbierku v Uhorsku. Za vyberačov vybrali Jakuba Berengária Rajmunda de Benefato. Rajmund však zomrel roku 1334 asi v Ostrihome a namiesto neho bol vymenovaný kolektor v osobe Jakuba de Lengres. Po Uhorsku chodili obaja, ale v jágerskej diecéze len Rajmund a po ňom jeho zástupca. Tu sa k nemu pridali ešte dvaja kanonici ("subcollectores"). Je možné, že im pomáhali ešte aj príslušní arcidekani a ich zástupcovia.
Prvý rok zbierka narazila na odpor samotného kráľa Karola Róberta, ktorý žiadal z nej určitú čiastku. Až keď pápež vyhovel kráľovej žiadosti a dovolil participovať na celej jednej tretine pre potreby krajiny, mohli vyberači nerušene pokračovať vo svojej práci, v Uhorsku asi štyri roky. Pri súpise je preto naznačené najmenej fár v prvom roku, ale oveľa viac v druhom a ďalších rokoch.
Celý súpis pápežských desiatkov, zachovaný na pergamenových listinách vo vatikánskej knižnici, bol dôkladne opísaný a vydaný vo veľkom diele "Monumenta Vaticana". Súpis desiatkových farností v jágerskej diecéze spracoval František Balassy, a to z kópie tohto súpisu, ktorý sa zachránil v archíve jágerskej kapituly. Tento súpis bol zverejnený v schematizme jágerskej diecézy roku 1863, ba aj vo zvláštnom zväzku.
Vyberačmi desiatku boli cudzinci - Francúzi, Taliani, ktorí tento kraj nepoznali. Preto, i keď diktovali názvy farností znalci domácich pomerov, predsa mnohé názvy, slovenské, ba i maďarské, značne skomolili, niektoré až na nepoznanie. Veď im vlastne nešlo o presné záznamy obcí, ako skôr o presné zachytenie sumy vybraných peňazí. Pritom nechodili vždy jedným smerom, ale niekedy sa rozchádzali z významnejších stredísk. Tak napríklad niekedy zachycujú osady podľa skutočných názvov, inokedy len podľa patrocínia chrámu. Niekedy spomínajú aj mená kňazov na farách. Inokedy zasa zo zoznamu fár možno usudzovať, že po vybraní desiatku z viacerých fár robili si súvahu a dodatočne vypísali mená osád, prípadne prepísali predošlý súpis.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
