ale s tým rozdielom, že v máji príroda bujnie, rozkvitá a rozvoniava, v septembri, žiaľ, odumiera.
September sa môže pochváliť rôznym počasím - býva chladný, studený, ale aj teplý až horúci. Traduje sa, že ak v septembri odlietavajú divé husi, majú čoskoro prísť zlé a chladné časy. Ak jeleň ide okolo prvého septembra k lani a ak sa začala jelenia ruja, možno očakávať dlhší čas pekné počasie. Stáva sa, že jelenia ruja je neskoršie, a to naši predkovia považovali za znamenie, že zima príde až po Vianociach. Koľko mrazov bolo pred sv. Václavom (28. septembra), toľko očakávali v máji nasledujúceho roku. V starých kalendároch sa uvádzalo i to, že ak padá v septembri veľa žaluďov, na Vianoce má byť veľa snehu. Ak sú v septembri teplé noci, víno je sladké a veľmi liečivé, ak sú noci chladné a mrazivé, víno je kyslé a nechutné. Písali tiež, že v tomto mesiaci sa má jesť všetko, čo sa urodilo a piť všetko, čo Boh požehnal. V septembri za začína aj čas oberačiek a hodov. Na hody, dožinky a oberačky sa má vraj chodiť a tam jesť a piť čo núkajú, brať čo dajú.
Aj v septembri mali dni v starých kalendároch svoje prívlastky. Napríklad pri 6. 9. (meno má Alica) sa písalo, že deň sa rýchlo kráti, 12. 9. (Mária) - hora mení šat, 15. 9. (Jolana) - lastovička ide svetom, 21. 9. (Matúš) - jesenná rovnodennosť, 23. 9. (Zdenka) - hruška, lipa tratia lístie, či 26. 9. (Edita) - dlhšie večery už sú tu.
Počas stáročí i septembrových vrtochov bolo neúrekom. V Prahe bola 3. septembra 1890 veľká povodeň. Zrútil sa aj oblúk Karlovho mosta. Hladina síce nedosiahla výšku z 27. 11. 1784, ale bola dlhý čas veľmi vysoká. Veľké zemetrasenie zasiahlo okolie Kolína 14. 9. 1590. Neďaleko Fulneka v Čechách sa 18. 9. 1625 odohrala vojna vrán a kaviek. Bola taká krvavá, že sedliaci odvážali pobité vtáctvo vo vreciach na vozoch. Dovtedy takú udalosť nikde nepamätali. Do Európy prišla zima so snehom a mrazmi 29. 9. 1513. Mrzlo až do polovice februára.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
