našom zdraví rozhoduje v embryonálnom štádiu.
Ak žije budúca matka v strese alebo sa nestará o dostatočný prísun živín pre svoje budúce dieťa, nastanú poruchy látkovej výmeny a následkom toho aj poškodenie plodu. Výsledkom môže byť aj ťažké ochorenie jedinca, ktoré sa často prejaví až v pokročilom veku. Obmedzený príjem živín vyvoláva zastavenie rastu pečene, následkom čoho je zníženie ich enzymatickej aktivity. Ak nedostane plod v prvej tretine tehotenstva dostatočný prísun látok potrebných k vývoju, môže sa to neskoršie prejaviť aj zvýšeným sklonom k obezite. Ak sa v maternici budúcej matky nenachádza dostatočné množstvo enzýmu, ktorý dokáže deaktivizovať protistresové hormóny, môže dôjsť k poškodeniu plodu: Nedostatok bielkovín pri vývoji plodu spôsobuje zníženie elastičnosti celého cievneho systému, čo môže v dospelom veku viesť k problémom s vysokým krvným tlakom.
Americký fyziológ Peter Nathanielsz tvrdí, že novorodenec si nesie do života aj to, ako dlho bude žiť, pretože o všetkom bolo rozhodnuté počas jeho vývoja v tele matky a že "embryonálne štádium je najdôležitejšia fáza nášho života".
Nathanielsz sa zaoberá prenatálnou medicínou, v ktorej dochádza k určitému "naprogramovaniu" jedinca. V tejto súvislosti napadne každého prenos genetických informácií. Okrem DNA má na človeka vplyv aj jeho vnútromaternicový vývoj. Ide o efekt, nazvaný "uterus" (po latinsky maternica).
Na novú metódu, ktorá dokáže v hrubých rysoch predpovedať, aké choroby by mohli človeka v budúcnosti postihnúť, prišiel britský epidemiológ David Barker. Ako základ pre jeho novú teóriu mu slúžili archívne záznamy pôrodníkov z rokov 1911 - 1930 v pôrodniciach dvoch britských miest. Obsahovali okrem hmotnosti a výšky aj miery hrudníka, končatín a hlavy. Vtedajších lekárov zaujímala dokonca aj dĺžka chodidla novorodenca. Z týchto záznamov si vybral 16 tisíc konkrétnych prípadov a týchto ľudí našiel priam detektívnym spôsobom. Výsledky mravčej práce boli prekvapujúce. Váhy a miery novorodencov vo veľkej miere ovplyvňujú jeho ďalší zdravotný stav. Napr. tí, ktorí majú pri narodení väčší obvod bruška, majú v päťdesiatke nízku hladinu cholesterolu. Tí, ktorých pôrodná váha bola pod 2500 g, trpeli v dospelosti väčšinou na srdcové choroby a vysoký krvný tlak. Tieto poznatky potvrdili neskoršie aj iné výskumné pracoviská v zahraničí.
Autor: Bs/som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
