pýtajú, kto vlastne boli Kelti, či sú po nich písomné pamiatky, či boli kočovníkmi.
Kto boli Kelti? Hovorili im v antike Keltoi, Caltae, Galati, Galovia aj ináč, ako však nazývali sami seba, to sa nevie. Nemali jednotný názov. Nebol to národ s centralizovanou mocou, ale zväzok rôznych kmeňov a tie sa nazývali rôzne. Pokiaľ ide o písomné pamiatky o Keltoch, nie sú zachytené podľa predstáv autorov, ktorí ich písali, ktorí sa s nimi stretli. Pre Grékov a Rimanov boli Kelti barbari. I tak sa v jednom z rímskych zápisov dozvedáme, že Kelti vymysleli stroj vallus, teda žací stroj, kosačku. Podrobne ju aj popísali. na dvojkolesový podvozok sa pripevnila korba v tvare debny, vpredu s dvoma súpravami kovových prstov. Vzadu boli pripevnené dve vodiace tyče pre ťažné zviera t. j. somára. Strojom sa chodilo po poli s obilím, klasy sa dostávali medzi kovové prsty, tie ich odrezali a klasy podali na korbu. Vallus obsluhovali dvaja muži - jeden viedol zviera a udržiaval debnu v správnej výške, druhý dával pozor na uviaznuté klasy a zrážal ich do krabice. V tom čase Rimania žali pšenicu kosákmi a časom prevzali vynález od barbarov (Keltov).
Kelti neuznávali písomný prejav - prečo, to nie je známe. Veď Kelti mali veľa vzdelancov. Všeobecne známa kasta druidov bola uznávaná, vážená a rešpektovaná aj antickými filozofmi. Znamenalo to desiatky rokov veľmi intenzívneho štúdia, počas ktorého sa museli všetko učiť naspamäť, takže keď sa konečne takýto človek stal druidom, bol v pokročilom veku a mal úžasnú autoritu. Dokonca takú obrovskú, že pred ňou bledla aj sláva keltských kráľov - pravdepodobne to boli len kmeňoví náčelníci, ktorých volili aj odvolávali. Jediný človek, ktorý sa druidov opýtal na záhadu o nejestvovaní písmen, bol Július Caesar, o čom píše vo svojich zápiskoch. Uvádza v nich aj odpoveď druidov v tom zmysle, že zachytávanie slov druidom nestojí za to. Je dosť možné, že Caesar nepochopil odpoveď druidov a preto sa na odhalenie tajomstva čaká dodnes.
Nejasný je aj život rodiny, výchova detí, absencia pozostatkov detí v hroboch. Medzi keltskými hrobmi nenašli archeológovia jediný, kde by bolo dieťa do troch rokov. Vysvetľujú to tak, že Kelti nepovažovali deti za ľudské bytosti, tými sa stávali až keď sa naučili rozprávať. Kelti sa riadili po celý život rôznymi mýtami, pravidlami, poverami. Verili, že ak niekto uvidí otca so synom skôr, než bude môcť syn nosiť zbraň, prinesie to obidvom nešťastie. Z toho sa dá dedukovať, že deti boli určitý čas vychovávané mimo rodiny. A o nej sa nevie nič. Z archeologických nálezov vyvolávajú obdiv rôzne kovové sošky, štíty, zbrane, predmety osobnej potreby. Na snímke 1 je bronzová soška koňa a pozlátený disk, znázorňujúci Slnko z roku 1300 pred n. l. Na snímke č. 2 je nákrčník - symbol moci a dôstojnosti.
Autor: Ko/som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
