prebúdza gaštan jedlý. Obidva druhy stromov majú svoju domovinu v južnej Európe.
Pagaštan konský je obľúbený parkový strom. Jeho bujné kvety sú výbornou potravou pre včely, drevo však nemá veľké uplatnenie. Používa sa na rezbárske účely. Dobre sa leští a nenapadajú ho červotoče. Vyrábali sa z neho bočné sudové dyhy. V poslednom období stromy prekonávajú zdravotné problémy a začali na mnohých miestach vysychať a vytrácať sa z mestskej zelene.
Pagaštan konský v porovnaní s gaštanom jedlým má krajšie plody, ktoré obsahujú veľa trieslovín a iných látok, pre ktoré chutia zvieratám. Z jeho plodov sa v minulosti vyrábala náhražka kávy a využívali sa pri výrobe piva namiesto chmeľu. Dá sa z nich vyrobiť lepidlo pre potreby knihárov a na lepenie tapiet. Dokonca sa z nich v minulosti mlela múka a primiešavala sa do múky z obilnín. Kôra pagaštanu sa využíva v ľudovom liečiteľstve a vo farmaceutickom priemysle. Výťažky z kvetov a plodov sa používajú pri liečení reumy, krčových žíl a iných chorôb.
Gaštan jedlý vyžaduje lepšiu pôdu a teplejšie podmienky. Pestuje sa v južnej Európe, kde vytvára priesvitné háje. Jeho kvetenstvo má žltozelené jahňady visiace dole ako niť. Plody sú výbornou pochúťkou. Drevo má vlastnosti dubového, od ktorého sa aj ťažšie rozlíši. Využíva sa v nábytkárskom priemysle v oblasti Stredozemného mora.
Kelti pre tieto stromy vo svojom stromovom kalendári vybrali 15. - 20. máj a 12. - 21. november. Ľudia, ktorí sa vtedy narodili, sú až veľmi sebakritickí, ušľachtilí a dobrí. Niekedy sa im vytýka tvrdohlavosť. Neznášajú faloš a lož, sú spravodliví a zástancami poctivosti. Niekedy sa môžu dostať do omylov, ale pri hľadaní pravdy využívajú svoj rozum. Neuvedomujú si, že pravda a lož sú často blízko seba a ťažko sa rozlišujú. Púšťajú sa do boja s tým, čo im stojí v ceste, namiesto toho, aby sa snažili spoznávať, čo je správne a nesprávne. Sú obdarení humorom. Ťažko je definovať charakter týchto ľudí. Často nemôžu žiť tak ako by chceli a ich ciele ovplyvňujú vytvorené podmienky. Rozprávanie ukončím príbehom z keltských povestí:
Rozprávali sa pravda a lož. Pravda sa pýtala svojej matky (lži): "Prečo som tvoja dcéra?" Matka jej odpovedala: "Človek sa vo svojom tele cíti ako zajatec, preto toľko rozpráva. Hrá sa so slovami a myšlienkami, v ktorých sa cíti byť slobodný. Pravda a lož sú pre neho dlhú dobu totožné." Dcéra (pravda) sa svojej matky pýtala ďalej: "Prečo sa musím schovávať za tvoj ostnatý plášť ako plody gaštanu?" Matka jej odpovedala: "Človek ťa chce hľadať a odhaľovať, preto sa musíš za mňa schovávať." Dcéra matke odpovedala: "Práve si povedala, že pravda a lož sú pre človeka to isté." Matka dcére odpovedala: "Áno, je to tak. Až keď človek miluje a odloží svoje šaty a hľadá ťa. Keď ťa nájde, objaví tvoju sestru kritiku a s ňou aj ostatné, ktorých sa bojí podobne ako teba. Maj trpezlivosť, dieťa moje. Človek sa učí krok za krokom. Pravda nie je svetlom, ktoré sa šíri rýchlo, ale hukotom, ktorý sa vznáša vzduchom."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
