jesenným vetrom. Na opačnom konci sveta, v Indonézii, sa najväčší festival v púšťaní drakov koná uprostred júla.
Druhý víkend v júli patrí na centrálnom jakartskom námestí už od roku 1933 medzinárodnému súťažnému festivalu v púšťaní drakov. Na poludnie sa už na oblohe trepotajú dlhé chvosty drakov, motýle, tváre príšer, disneyovské postavičky aj geometrické farebné obrazce. Nie je to obyčajná nedeľná zábava jakartských oteckov a ich synov. Uprostred námestia je viac ľudí okolo stánkov s označením jednotlivých indonézskych provincií: Kalimantan, Jáva, Bali, ale svoje depá tam majú aj konštruktéri drakov zo Singapuru, Malajzie, Filipín, Hongkongu i Tchaj-wanu. Číňania udivujú kúskami so zvláštnymi zostavami niekoľkých prepojených drakov, vari dvadsať alebo tridsať, s ktorými robia na oblohe ladné kreácie.
Na takomto dračom festivale sa súťaží v niekoľkých kategóriách. Ešte na zemi sa hodnotí vzhľad draka jeho kvalita a farby. Potom príde na rad samotné lietanie, pri ktorom sa posudzuje, ako farby a tvary vyniknú na oblohe. V období sucha, kedy sa festival koná, vanú priaznivé vetry. Preto sa v tejto krajine konajú rôzne druhy podobných festivalov. Ale ten najväčší je vždy v Jakarte pri národnom pamätníku.
Z roka na rok je súťaž populárnejšia a prichádza sa na ňu pozerať niekoľko tisíc ľudí. Milovníci drakov držia pri sebe, združujú sa do národných klubov a pravidelne sa navštevujú. Hneď z Jakarty pokračujú na ďalšie festivaly, napríklad na Bali či Jávu.
Lietanie drakov sa vraj zrodila v Číne, odtiaľ Číňania preniesli túto zábavu ďalej do Indie, Malajzie, Indonézie aj na pacifické ostrovy. Do západných krajín sa draky dostali až neskôr a ten najslávnejší, v tvare, ktorý pripomína diamant, pochádza práve z Indonézie. Vymýšľanie tvarov drakom dnes zažíva zlaté časy. Dôkazom toho boli aj majstrovstvá v Jakarte. Mohli ste vidieť drakov surfujúcich po nebi, skákajúcich po oblohe a pod. Avšak technická dokonalosť podporená novými materiálmi vraj nie je všetko. Tamojší ľudia si ctia tradície a modernú civilizáciu kritizujú za to, že dračiemu lietaniu vzala duchovný rozmer a elegantnú filozofickú myšlienku, ktorú nahrádzajú konštrukčnými detailmi.
Jeden z organizátorov jakartského dračieho festivalu si myslí, že v Indonézii ešte vedia lietať "od srdca". Napríklad na ostrove Bali sa s drakmi približujú k bohom a práve v týchto dňoch, kedy je po zbere ryže im takto posielajú poďakovanie za dobrú úrodu. Tiež na Bali sa objavilo o niekoľko dní množstvo drakov. Ale úplne iných, než vo veľkomeste. Na úzkych hrádzach medzi čerstvo pokosenými ryžovými poliami na úpätí sopky Gunung Agung si dedinskí chlapci zalietavali svoje vlastné papierové draky vystužené bambusovými kostrami. Zvádzajú nekonečný boj s vetrom, vetvami stromov a drôtmi elektrického vedenia. Tí menší sa skoro rozplačú, keď im drak nechce vzlietnuť. Ale potom sa konečne podarí šikovne zatiahnuť povrázok a správne ho odvíjať z hrdzavej plechovky, na ktorej je namotaný. Takto sa na Bali púšťali draky oddávna.
Autor: iká
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
