ktoré sa snažili oboplávať svet, zmapovať neprebádané oblasti, objaviť nové morské cesty či legendárne stratené ríše. Nad menom Jean Francois Galaup de La Pérouse, však väčšina z nás iba nechápavo pokrčí plecami. Práve tento človek mal byť podľa predstaviteľov francúzskej admirality tým, kto pod vlajkou galského kohúta obopláva svet a popri tom "prebáda všetky krajiny, ktoré James Cook na svojich výpravách prehliadol". Jeho expedícia sa síce začala veľkolepo, no skončila na malom ostrovčeku v Tichomorí, ďaleko od civilizácie a bez šance na návrat...
Gróf La Pérouse bol v druhej polovici 18. storočia vo francúzskych vojenských kruhoch známym pojmom. Už ako pätnásťročný sa zúčastnil sedemročnej vojny proti Britom, neskôr bojoval i v Kanade a vo vojne Američanov za nezávislosť sa pridal na stranu kolonistov. V roku 1783 dostal vtedy štyridsaťštyriročný La Pérouse dôveru, aby viedol výpravu do Veľkého južného mora, ako vtedy nazývali Tichý oceán.
Jeho dve fregaty La Boussole a L´Astrolabe naložili až do prasknutia jedlom, vodou a predmetmi, určenými na výmenu s domorodcami guličkami, hrebeňmi a zrkadielkami. Gróf sa zásobil i najnovšími mapami a cestopismi, hlavne od svojho britského vzoru Jamesa Cooka, z ktorého denníkov sa navyše dozvedel, ako úspešne čeliť najväčšiemu postrachu námorníkov, skorbutu. Prvého augusta 1785, za veľkého potlesku, výkrikov a sálv z diel opustil La Pérouse francúzsky prístav Brest. Vrátiť sa mal najneskôr do júna 1789. Ani on, ani jeho 400 mužov sa však do rodnej krajiny
Prvé týždne plavby prebiehali pomerne pokojne, bez vážnejších komplikácií. Výprava sa zastavila na Kanárskych ostrovoch, i na východnom pobreží Južnej Ameriky a nebezpečný mys Hoorn oboplávala 25. januára 1786. Čerstvé ovocie a vodu získali Francúzi výmenou za "čačky" na jednom z Havajských ostrovov a v mapovaní Tichého oceánu pokračovali pozdĺž západného pobrežia Severnej Ameriky. Neskôr preskúmali oblasť Marián, Filipín a ďalších väčších či menších súostroví vo "Veľkom južnom mori". V lete 1787 oboplávali ostrov Sachalin a na Kamčatke opäť nabrali zásoby a vodu pred dlhou cestou do Austrálie. Na polynézskom ostrove Tutuila však nečakane stratili dvanásť mužov, ktorých napadli desiatky domorodcov, rozhnevaných príchodom neznámych "bielych mužov".
V januári 1788 sa otrasená posádka dostala do austrálskeho prístavu Botany Bay, kde práve kotvilo sedem britských lodí, ktoré sem doviezli asi tisíc kolonistov, hlavne trestancov a vojakov. Boli to zároveň poslední ľudia, ktorí videli La Pérousa a jeho mužov živých a zdravých. Vodca expedície im ešte stihol dať listy pre admiralitu, v jednom z nich uviedol, že sa vráti najneskôr do júna 1789. Lenže sa nevrátil ani o rok, ani o dva a neposlal ani žiadne správy o priebehu výpravy.
V decembri 1791 preto vyplával z Brestu záchranný tím na čele s admirálom d´ Encestreauxom. Ten brázdil Tichý oceán dva roky, no jedinú stopu, ktorú objavil, bol dym z kopcov hornatého ostrovčeka Vanikoro, ležiaceho na severovýchod od Austrálie. Admirál bol presvedčený, že je to signál La Pérousa, alebo aspoň niektorých členov posádky, no nebezpečné útesy nedovolili jeho lodi zakotviť. Musel tak odísť bez toho, aby ostrov preskúmal.
Ďalším, kto sa pokúsil nájsť stratených Francúzov, bol írsky obchodník Peter Dillon. Pri stretnutí s domorodcami na ostrove Tikopia zbadal okrem iného striebornú vidličku a pošvu na kord s monogramom J.F.G.P, ktoré si domáci náčelník strážil ako oko v hlave. Scestovanému dobrodruhovi ihneď došlo, že iniciály patria pravdepodobne nezvestnému grófovi Jeanovi Francoisovi Galaup de La Pérouse. Domorodci mu povedali, že tieto predmety získali výmenou od obyvateľov neďalekého ostrova Vanikoro. Dillon sa tam vybral v roku 1826, kde sa od istého starca dozvedel, že tu pred mnohými rokmi v búrke narazili na útes dve lode a veľa mužov zahynulo. Niekoľko z tých, čo prežili, si postavilo provizórny čln a vydalo sa späť na more. Na ostrove ostal iba "náčelník bielych mužov a jeho sluha", ktorí vraj zomreli pred pár rokmi. Jasným dôkazom, že tam členovia stroskotanej posádky naozaj žili, bol zvon z lode L´Astrolabe i zopár železných predmetov či zvyšky suda.
Neskôr vyslali Francúzi na Vanikoro ďalšiu expedíciu, ktorá objavila neďaleko tzv. zradného prielivu trosky obidvoch lodí i delá, gule a niekoľko olovených plátov. Je teda isté, že francúzska výprava, ktorá mala oboplávať svet, skončila svoju púť na malom ostrovčeku neďaleko Austrálie. Čo sa však stalo s grófom La Pérousom? Zahynul pri náraze lodí na útesy, odplával aj s mužmi na bárke do neznáma alebo bol práve on tým spomínaným "náčelníkom"? To sa už, pravdepodobne, nikdy nedozvieme...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
