vtedajšiu atmosféru trhu a trhovcov, ktorí prichádzali na námestie s konskými povozmi a kone vypriahali. Tovar predávali aj z vozov. Po ľavej strane bol tzv. chlebový trh. Vidno lávku, po ktorej sa prechádzalo cez potok - ten tiekol po námestí z oboch strán a vytváral v prostriedku akýsi ostrovček. Na akvarele vidno, že Urbanova veža mala v dolnej prízemnej časti krámiky po celom jej obvode.

Urbanova veža pôvodne postavená v gotickom slohu bola renesančne prestavaná v roku 1628. Pôvodne bola ukončená štítkovou atikou, ktorú začiatkom 19. storočia zrušili a nahradili nízkou ihlanovitou strechou. Veža bola upravená ako zvonica pre zvon sv. Urbana (v priemere takmer 2 metre) z dielne známeho zvonolejára a delolejára Illenfelda. Zvon bol bohato ozdobený reliéfmi sirén, vinobrania, erbami Košíc aj cisára. Až v oku 1912 obostavali prízemie veže arkádami a do múrov osadili niekoľko náhrobkov, ktoré našli pri reštaurovaní susediaceho Dómu sv. Alžbety. V rokoch 1943 - 1947 pri oprave veže arkády rozšírili a zriadili lapidárium, ktoré doplnili ďalšími náhrobkami. Požiar v roku 1966 spôsobil veľké poškodenie veže aj zvona, rekonštrukcia a oprava trvala 4 roky.

Po oprave bola v Urbanovej veži časť zvonolejárskej expozície Východoslovenského múzea. V súčasnosti slúži pohostinstvu. Turisti si všímajú nápisovú dosku nad vchodom s renesančnou mrežou, kde je aj erb mesta z roku 1628.

Autor: som

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.