osudom - skončí v opozícii.
Aby sme boli presní a korektní; skôr nie, ako áno, ale pravdepodobnosť sa deň po dni zvyšuje. Pripomeňme, že ešte pred mesiacom, čiže pred objavením sa prvých výskumov aj s účasťou HZD, by na vládu bez Smeru nevsadil vlastné peniaze nik. Dnes je stávka iba otázkou vypísaného kurzu... Povedzme, že v parite 1:2 vrelo odporúčame si prisadiť, že najväčšia kométa uplynulých rokov zostane pri zostavovaní vlády na ocot.
Pointa je naskutku paradoxná a ilustruje absurditu slovenskej politickej reality. Do ohrozenia sa Smer dostal presne v momente, keď sa mu podaril husársky kus a v preferenciách vyskočil nad HZDS, na prvé miesto (nie vo všetkých, iba v niektorých výskumoch). Spojenou nádobou tohto historického počinu bol totiž nečakaný rast HZD, ktoré ukradlo HZDS 5-7 percent voličov. Tým sa ale tak zamiešali pomery, že prvýkrát vyvstala zaujímavá možnosť vytvoriť vládu bez HZDS aj Smeru zároveň. A posledné dva týždne kampane beží v podstate iba o to, či sa táto možnosť naplní. Inú tému tieto voľby už ani nemajú; nie sú o Mečiarovi (ani nikdy neboli), ani o integrácii, čím nám tu dlho vymývali mozgy. Sú o tom, či budeme mať na Slovensku strakato-širokorozchodnú, alebo programovú vládu. Alebo, ak sa ľúbi personifikácia - voľby začínajú byť tak trochu o Ficovi.
Tak sa prihodilo, že Smer zrazu "odmieta súčasné špekulácie (...) o možnej povolebnej koalícii, ako aj rôzne scenáre". Povedal včera Fico a musíme mu veriť, lebo bodaj by neodmietal (viď vyššie). Tvrdá medializácia nových scenárov, ktorá sa už prevalila tento týždeň, mu môže poriadne rozkývať ešte aj tých voličov, ktorí už boli pevne rozhodnutí to Smeru hodiť. Nezabúdajme, že druhé kúzlo Smeru, hneď po očarujúcom lídrovi, spočívalo vždy v tom, že sa prezentoval i bol prezentovaný ako budúca vládna strana. Smer v potenciálnej opozícii, to je iná limonáda, ktorá môže niektorým fanúškom poriadne skysnúť v tlame. Nevraviac o sponzoroch, ktorí, podľa niektorých zdrojov, očakávajú vážne protislužby. To netvrdíme my, to zdroje...
Fico sa ale hrozne mýli, keď tvrdí, že "pravicové strany sa opäť chystajú do vlády len na základe hľadania nového nepriateľa". Toto si žiada drakonickú opravu. Ako sme už pred časom písali, konfigurácia SDKÚ-SMK-KDH-ANO, navzdory všetkým (a občas obrovským) výhradám voči každému jednému členovi, sa najväčšmi blíži tomu, čo sa dá nazvať programovou koalíciou. Dovolíme si tipnúť, že dohoda na vládnom vyhlásení by tejto zostave netrvala ani tri dni (iná vec sú personálie, všakáno). Môže sa Fico čertiť, koľko chce; Smer do tejto partie profilovo neštimuje. Výrečne na túto nekompatibilitu poukázala nedávno Hayekova nadácia, ktorá vo svojej analýze programov odkázala Smer do susedstva KSS...
Fico trepe do vetra aj úvahou, že "pravicové strany dlhodobo pripravujú pôdu na odmietnutie Smeru". Práve naopak. Svaly a možno i percentá nabral na dlhodobej zmierlivosti koaličných strán, ktoré práve v obave, že on si bude medzi nimi vyberať, si nechávali doslova srať na hlavu. (So Smerom bola pred vznikom HZD občas reálna aj "antimečiarovská" štvorkoalícia.) V pamäti je napr. ešte celkom nedávna reakcia Bugára na Dzurindovu výzvu k vytvoreniu "pracovného" trojbloku (SDKÚ, KDH, SMK), ktorú predseda SMK slušne odkopol práve s odkazom, že netreba vydráždiť Fica, "s ktorým bude treba tiež rokovať".
Napokon, Fico potvrdzoval ostrú líniu ešte aj včera, keď opätovne reprízoval svoje známe personálne ultimáta (Mečiar, Mikloš, Dzurinda). Je od neho síce férové, že verejne ohlasuje hranice, ktoré pri tvorbe koalície neprekročí, takáto stávka na sympatie voličov ide ale ruka v ruke s antipatiami potenciálnych partnerov. Spôsob, akým vedie politický zápas, plus programové rozdiely by boli logickým dôsledkom toho, že ak situácia iba trochu dovolí, veľmi radi sa ho pravicová partia zbaví.
Takže nie "razantný program poriadku", ktorý presadzuje Smer, ani iné hlúposti, čo včera vybľabotal, ale reálpolitika možno dovedie Fica do pozície, o akej sa mu tri roky ani neprisnilo. Možno. Jeho nádejou je slušný finiš, keď v letných mesiacoch preferenčne pomaly rastie. A ešte aj možnosť dohody s HZDS, ak hneď po voľbách odstúpi z funkcie predsedu Mečiar. Pričom tretí do partie by bol, samozrejme, Gašparovič... To je však už dosť krkolomný scenár, ktorý príliš nepočíta s pozvánkou do NATO.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
