potom školské a akosi som sa dostal na krajské," odpovedá Rado Bauer, s úškrnom na tvári na moju otázku, ako sa normálny 18-ročný chalan dostane k striebornej medaile z Medzinárodnej matematickej olympiády a k bronzovej z Medzinárodnej olympiády z informatiky.
"Z krajského na celoštátne, a potom sa začína sito. Zo všetkých tých, ktorí boli na celoslovenskom kole, sa vyberie asi 10-11 ľudí, ktorí idú na, oficiálne povedané, výberové sústredenie, kde vyberú šiestich najlepších, ktorí pôjdu na medzinárodnú súťaž. Väčšinou však vyberajú tých, ktorí sa v celoslovenskom kole umiestnili na prvých šiestich miestach."
Rado Bauer, matematický zázrak, sa ticho vrátil späť do Košíc, aby sa ukázal na svojej bývalej škole a navštívil tých profesorov, ktorí sa svojou troškou zaslúžili o jeho úspech. Napriek tomu, že médiá veľmi neobľubuje, si na nás našiel čas aj odvahu. "Teraz ma čaká nahratie krátkeho rozhovoru v Slovenskom rozhlase a počul som aj čosi také, že sa tu má objaviť akási televízia. Aj keď som už takéto veci zažil, necítim sa dobre, keď ma dávajú do popredia." S tým sa musel zmieriť, hlavne po úspechoch, s akými sa vrátil na Slovensko. "Na konci júla som bol v Škótsku, v Glasgowe, na Medzinárodnej matematickej olympiáde. Všetko bolo skvelé. Bývali sme na internátoch, teda oni to volajú internáty. U nás by sa tomu hovorilo apartmánik. Okrem samotnej olympiády nás vzali aj na tri exkurzie. Boli sme napríklad na Lake District, to sú loďky, jazierka a kopce, proste krásna príroda. Okolie bolo skutočne pekné, ale trepať sa tam štyri hodiny autobusom... Potom sme boli v Edinburghu, tam je to tiež úžasné. Keby som si odmyslel autá, vyzerá to tam ako v sedemnástom storočí."
Medzi jednotlivými sprievodnými akciami stihol získať striebornú medailu, ktorá je vlastne druhým najlepším ocenením. Skamarátil sa taktiež s českým tímom. "Neexistovala tam žiadna rivalita. Bolo tam približne 500 ľudí z asi 80 krajín, ale ani stopa po nepríjemnom zazeraní." Tri týždne na to sa pobral navštíviť Južnú Kóreu, hlavné mesto Soul. Účelom návštevy však nebolo spoznať ázijskú kultúru a štýl ázijských pubov, ale Medzinárodná olympiáda v informatike.
"Celý pobyt prebiehal tak, ako vždy. Keď sme prileteli, nechali nám deň na aklimatizáciu, potom nás hodili k príkladom a zvyšok pobytu sme spoznávali krajinu." Pri spomienke na Kóreu sa Rado vyškeril: "Kórea bola mokrá a teplá. Na letisku bolo najprv všetko v pohode, ale keď som vyšiel vonku... akoby ma švacli mokrým uterákom po tvári. Pre domácich je to však normálne. Navyše boli aj pozorní (smiech), že keď nám dávali darčekové predmety od sponzorov, nezabudli pribaliť aj pršiplášť." Z vlhkého Soulu si domov nedoniesol len kus igelitu, nazývaného plášť proti dažďu, ale hlavne bronzovú medailu. Takisto pár nových poznatkov, napríklad aj o tom, ako vyzerá kórejská dedina. "Po súťaži nás vzali najprv do tzv. Traditional Folk Village, no najväčšia sranda bola v zábavnom parku. Obrovské húsenkové dráhy, ktoré na Slovensku tak skoro neuvidíš." Na Slovensku sa aj napriek tomu bude musieť zdržať, pretože 16. septembra mu začína semester na Univerzite Komenského. A čo bude študovať? Informatiku. Teraz to síce znie ako samozrejmosť, no keď ho v štvrtom ročníku základnej školy omylom preradili do matematickej triedy, nikto nepredpokladal, že to takto skončí. "Začiatky mojej, ako ty hovoríš, matematickej kariéry, sú vlastne spojené s omylom. Prvé štyri roky základnej školy som strávil na škole Laca Novomeského. Keď nás mali presťahovať, mňa, akousi náhodou, preložili do matematickej triedy. Potom som sa náhodou dostal na školu Poštovú, a tiež náhodou vyhral krajské kolo," usmieva sa. Poslednú vetu mu však nikto neuverí. Pretože jeho bývalí spolužiaci a profesori na Poštovej vedia, že sa Rado na súťaže pripravoval. Okrem toho, že disponuje s nespornou dávkou talentu. "Pripravoval som sa väčšinou sám, ale pomáhala mi aj triedna profesorka Pundová." Príprava väčšinou spočívala v tzv. matematických sústredeniach, kde, podľa Radových slov, doobeda riešiš príklady a poobede poflakuješ, alebo sú pripravené nejaké hry. Skoro ako klasický letný tábor. Človek si hľadá nových priateľov a nové lásky. Aj Radova terajšia priateľka ho stretla na takomto sústredení. Život však nie je len láska a zábava, ale aj také veci, ktoré nejedného z nás trápia. Financie. Veď výlety do Glasgowu a Soulu nestoja málo. "Túto vec má na starosti ministerstvo. Ono vyčlenilo na každého člena tímu asi stotisíc korún. V tom by malo byť zarátané všetko - ubytovanie, strava, cesta, vreckové. To však tvorí minimálnu, takmer zanedbateľnú položku, takže si beriem aj vlastné peniaze."
Mnohí z nás matiku neznášajú, boja sa každej vyučovacej hodiny, prípadne sa im všemožne snažia vyhnúť. No sú aj takí, ktorým vzorce, čísla a výroky priniesli veľa dobrého. Napríklad zážitky na celý život a nových priateľov. Rado patrí medzi tých, ktorí sa nemôžu sťažovať. "Vďaka matike som spoznal okolitý svet."
Autor: Miša Telepovská
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
