vyjadrovania, i hudby. Ešte stále ich neprešla chuť provokovať a šokovať verejnosť, ale napriek všetkému sú to vcelku priateľskí chlapíci, ktorí by boli ochotní podeliť sa aj s posledným pivom. Ponúkame vám teda ďalší zo série rozhovorov z tohtoročnej Pohody. Rozprávame sa s Koňýkom...

Tak, ako sa nám dnes hralo?

"Dobre."

Koľkýkrát ste na Pohode?

"Každý rok tu hrávame, také štyri roky, už od začiatku."

A keby ste to mali porovnať?

"Vždy to bolo dobré, okrem minulého roka, lebo pršalo, tak to bola taká atmosféra, ako keď sú ľudia zablatení, trošku pochmúrna, taká depresívna. Ale ináč všetky tie tri ročníky boli výborné a tento sa mi dokonca zdá najlepší."

Čo nového pripravujete?

"A my zas nie sme takí, čo by niečo pripravovali, my len stále robíme nové pesničky, a keď ich bude dosť, tak vydáme album, snáď za rok by to mohlo byť."

Aký máte vy sami pocit pri počúvaní vašej hudby?

"No, zlý, dosť zlý, lebo vždy hráme zle, vždy sa niekto pomýli, stále tam sú nejaké kiksy a technicky z toho máme zlý pocit, tak si hovoríme, že dop..., ako sme to doj.... a zase to všetko, tam si urobil ty chyby a ja nie a tam zase ty, a tak... No celkovo atmosférovo dobrý, technicky sme na tom ale veľmi zle. Ale toto nikdy nebude lepšie, tak sme sa s tým zmierili."

Pomaly sa stávate legendou slovenského punku. Ako vidíte budúcnosť tohto hudobného žánru na Slovensku?

"No, to nás ani nejak nezaujíma, nejaká budúcnosť, ako čo ja viem? Nad tým nerozmýšľame. My sami budeme stále hrať tak isto ako hráme už skoro 17, či 18 rokov no a tak isto budeme hrať kým nezomrieme alebo kým budeme stáť na nohách a neprepijeme sa k smrti tak budeme hrať tak isto."

Pijete veľa?

"Ták áno. Nie že by sme sa nejako ožierali, že by sme ležali na zemi, ale pijeme v podstate skoro každý deň. To je ale naša jediná droga, žiadne marihuány, žiadne iné veci, my len ten alkohol."

Aké sú vaše iné, tajné záľuby?

"Myslím si, že nikto z našej kapely nemá nejaké záľuby okrem toho punk - rocku. My aj zbierame dosky punk - rockové, aj chodíme na koncerty, keď hrá nejaká dobrá kapela v Anglicku, tak tam zájdeme. Punk - rock je naša jediná záľuba, ale tak silná, že na iné už neostáva čas, ani chuť, lebo všetko na poli je punk - rock."

Čo ešte chcete profesionálne dosiahnuť?

"My sme už dosiahli ten vrchol, viacej sa už ani na Slovensku nedá, si myslím."

Kto vám píše texty, a čím sa pri tom inšpiruje?

"Texty píšeme všetci, tuná Revo napríklad a texty máme o našich kamošoch napríklad, alebo o tom čo nás trápi, alebo všetko čo sa týka nášho života, alebo čo sa deje na okolí."

Dokáže vás hudba uživiť?

"Nie, všetci normálne pracujeme."

A ako?

"Ja mám distribúciu s punk - rockovými CD - čkami a sem tam ešte chodím na colnicu robiť nejaké roboty... Miko a Čudo predávajú v obchode noviny a časopisy. A čo robí Revo?"

Miko: "Grafika, alebo čo. Grafik - taký sám sebe pánom, ako sa snaží, ale tak má jednu zákazku za pol roka."

Čo je podľa vás najkrajší pocit v živote umelca?

"Ja nemôžem hovoriť za umelcov, lebo ja nie som žiadny umelec."

Miko: "Ja mám strašne rád, keď ako strašne musíš šťať a konečne sa vyštíš."

Váš album "Nikto nevie ako to dopadne" je trochu odlišný od ostatných. Prečo?

"To preto, lebo väčšina textov tam bolo mojich, a ja som v tomto období - od roku 1996 do roku 2000 prešiel rozvodom, veľkým zamilovaním, a tiež rozchodom s tou veľkou zamilovanou, potom zase veľké zamilovanie a stále boli nejaké problémy so ženami, no a kvôli tomu sa na albume objavilo dosť textov o týchto mužsko - ženských vzťahoch."

Podľa čoho ste vyberali pesničky na dosku "Útok na špicu hitparády"?

"Tie boli zo starých demonahrávok. Vtedy sme nahrali také demonahrávky, lebo vtedy sa nedalo nič vydávať, samozrejme, aspoň takéto punk-rockové, tak sme nahrali demokazety. A potom z tých demokaziet sme to, čo bolo tak najkvalitnejšie nahrané, lebo to sa inak točilo po garážach, a tak, takže to kvalitné veľmi nebolo. Dali sme tam tých pár štúdiových a najkvalitnejších diem."

Vo videoklipe „Možno" sa člen vašej kapely objavil nahý. Čí to bol nápad, a prečo?

"To bol náš bývalý gitarista Leďo, ktorý sa tam nejak vyzliekol, zrazu. To bol jeho nápad a prečo to neviem, ale on má veľkého vtáka, tak asi ho tam chcel ukazovať, alebo čo."

Kedy vás budeme môcť vidieť v Košiciach?

"Nikto nás nevolá do Košíc. Je to také čudné, lebo sme tam hrávali aj dva-krát za rok. Ale od roku 96 nás nikto nevolal. Asi nás tam nikto nechce, lebo my nemáme manažéra, my len čakáme, kedy nám niekto zavolá, že: 'Čau Koňýk nezahráš v Martine? Nezahráš?' A ja poviem, že zahrám, jasné. Ale z Košíc nám nikto nevolá už 6 rokov. Ale keď nám niekto zvolá, radi prídeme, jasné. Lebo vieme, že tam máme aj dosť fanúšikov. Píšu mi listy všelijaké, že príď, príďte, ale hovorím nemáme manažéra, my nič neorganizujeme sami, my len čakáme, kedy niekto zavolá."

Ako vnímaš letné festivaly?

"Ja veľké festivaly moc rád nemám. Ja mám rád malú sálu, takú poloprázdnu, kde môžem voľne chodiť, že sa o mňa nikto nešúcha nejaký spotený, nikto mi takto nevykrikuje. Ja mám rád dobrý punkový koncert, kde sú len tak dve punkové kapely. Festivaly veľmi rád nemám, lebo tam je potom veľa kapiel, potom si taký ohučaný, nevieš čo a teraz stále chceš niečo ďalšie, a tak... Mám rád také koncerty, kde sú tak dve punkové kapely, a kde je málo ľudí. Zas aby to nebolo úplne málo, tak 100 ľudí je taký ideál."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.