desiatej, aby som sa oddýchnutý mohol sústrediť na nakrúcanie kaviarne Slávia. Okolo jedenástej som si dal raňajky, ktoré mi nahrádzajú i obed. Ako obvykle, spomenul som si pri nich na svoje záväzky, že by som už konečne mal schudnúť aspoň sto kíl. Tak som si nedal nič výdatné, len nejakú paradajku, papriku a chlieb z maslom. Teraz ešte trochu nazerám do scenára, opakujem si texty, ktoré dnes budem spievať a telefonujem, či je to so sľúbenou účasťou hlavných aktérov všetko v poriadku. O druhej začína skúška, ktorá potrvá tak tri hodiny, po nej si trochu oddýchneme a večer sa už začína s nakrúcaním. Teším sa na to. Pri takýchto akciách si vždy spomeniem, aké mám šťastie, že moja robota je i mojím koníčkom.
Tentoraz som si do Slávie pozval rodákov tuto z východu. Je ním Miro Šváb, príde i Ľubo Virág a Mária Eliášová, v Bratislave známa muzikálová speváčka. Chýbať nebude ani stály hosť zo zahraničia. Tentoraz ním bude Petra Janů.
Zo svojich raňajok celý deň energeticky nevydržím, to už cítim tak, že slabnem a strácam hlas, tak si večer pred nakrúcaním dám nejaký obložený rožok. Keď sa práca skončí, chystáme s umelcami posedenie pri studených misách. Čakám, že príde i môj kamarát z Topoľčian, ktorý má so sebou doniesť nejaké dobré suché vínko. To znamená, že dnešný večer ukončím v spoločnosti príjemných ľudí, s ktorými oslávime prvé natáčanie programu po dvoch letných mesiacoch, kedy sa nerobilo nič.
Kedy pôjdem spať, to neviem, som nočný vták, ráno okolo ôsmej mám ešte hlbokú noc, vtedy sa mi spí najlepšie. Tento zvyk mám už odpradávna, je to zrejme syndróm umelcov, noc na mňa pôsobí romantickejšie a inšpiratívnejšie pre život ako deň.
V Košiciach, žiaľbohu, trávim veľmi málo času, napriek tomu, že tu bývam, som zväčša stále na pracovných cestách, alebo nahrávam. Preto si takéto chvíľky doma vždy veľmi rád vychutnám.
Autor: las
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
