byť veľmi rýchle
Celý proces by sa mohol zavŕšiť na summite NATO v máji 2004, na ktorom by sa Slovensko zúčastnilo už ako riadny člen. Prístupové rokovania by podľa vysokopostaveného diplomatického zdroja nemali byť v prípade Slovenska problematické aj vďaka plneniu cieľov tzv. Akčného plánu členstva (MAP). Kandidátske krajiny vďaka nemu už tri roky riešia také oblasti prípravy, ktorými sa Česko, Poľsko či Maďarsko začali zaoberať až po pozvaní v roku 1997.
NATO sa podľa rovnakého zdroja vzdalo plánu usporiadať v polovici októbra mimoriadne zasadnutie ministrov zahraničných vecí, na ktorom sa malo už s poznaním výsledkom parlamentných volieb na Slovensku definitívne rozhodnúť o počte pozvaných krajín. "Dá sa to chápať tak, že členské štáty už dosiahli konsenzus o pozvaní siedmich krajín," uviedol zdroj. Odporúčanie pozvať v novembri do NATO sedem krajín, vrátane Slovenska, obsahuje aj nová správa pre americký Senát, ktorú vypracovali senátni experti pre potreby zahraničného výboru. Každý so siedmich kandidátov - okrem Slovenska aj Slovinsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Bulharsko a Rumunsko - predstavuje podľa správy pre NATO príležitosti, ale aj problémy.
V prípade SR označuje dokument za problém možný návrat "autoritatívneho politika" Vladimíra Mečiara k moci po blížiacich sa voľbách. V Rumunsku ostáva vážnym problémom korupcia, v Slovinsku nízka podpora verejnosti pre členstvo v aliancii. Dokument upozorňuje, že niektoré kandidátske krajiny predstavujú pre NATO "vážne vojenské a politické výzvy". Preto treba naďalej udržiavať tlak na všetkých sedem východoeurópskych kandidátov, aby splnili aspoň minimálne ciele vo výdavkoch na obranu. O počte pozvaných krajín definitívne rozhodnú lídri NATO až na summite v Prahe 21.-22. novembra. Viaceré zdroje aliancie však potvrdzujú, že ak sa nestane nič mimoriadneho, pozvánky sa dočká sedem krajín.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
