forme rozpočtového príspevku, ale zároveň dostane 389 miliónov v podobe poľnohospodárskej, regionálnej a ďalšej podpory.
Tieto predbežné výpočty vyplývajú z dôverného pracovného dokumentu Európskej komisie, ktorý sa TASR podarilo získať. Uvádzané sumy nie sú konečné, pretože ešte len budú v najbližších mesiacoch predmetom rokovaní. Čistý zisk Slovenska v roku 2004 by teda predstavoval 103 miliónov eúr, čo je však o milión menej, ako SR dostane v roku 2003 z predvstupovej pomoci. Európska komisia pritom tvrdí, že noví členovia musia byť na tom po finančnej stránke v prvom roku po vstupe lepšie ako rok pred vstupom. V druhom roku členstva v EÚ (2005) by Slovensko podľa týchto výpočtov dostalo 516 miliónov a zaplatilo 291 miliónov, získalo by teda už 225 miliónov eúr. Situácia by sa ďalej zlepšila v roku 2006. Slovenský príspevok do rozpočtu má byť 302 miliónov, ale z rôznych fondov by Bratislava mala dostať 651 miliónov. Zisk by predstavoval 350 miliónov eúr.
Tieto výpočty predložila minulý týždeň Európska komisia veľvyslancom členských krajín a pracovnej skupine pre rozšírenie pri Rade EÚ. Pracovný dokument má pomôcť pri hľadaní spoločného stanoviska EÚ ku kapitole rozpočet. Kandidátskym krajinám EÚ dokument predstaví v piatok 13. septembra. Štyri kandidátske krajiny sa podľa výpočtov ocitnú hneď v prvom roku po vstupe do EÚ v pozícii čistého prispievateľa, teda do rozpočtu zaplatia viac ako z neho dostanú. Ide o Slovinsko, Česko, Cyprus a Maltu. EK preto navrhuje systém kompenzačných platieb, ktoré by tejto situácii zabránili.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
