utekal Ľuptákovi, Pánisovi, Koncošovi a všetkej ďalšej konkurencii naproti. Tento pán sa v utorok priznal, že to bol on, kto požičal Mečiarovi 40 miliónov, ale možno aj necelých 100. "Treba do niečoho vložiť peniaze", odôvodnil svoj podnikateľský ťah Ziegler. A tak ich vložil do Mečiara - dlžníka. Ani Fruni by lepšie nevymyslel. Investícia ako hrom.
Pán Ziegler je veľký finančný hráč. Má to perfektne spočítané; dlžník začne splácať najneskôr v roku 2006 a s úrokovou sadzbou, "ktorá sa odvíja od sadzieb, ktoré platia vo svete", musí dlžobu vyrovnať do r. 2010. Mečiar za pôžičku ručí majetkom, ak nesplatí, Ziegler bude exekuovať Elektru. (S jednou výhradou, ktorú však pri podpise tušiť nemohol - ak dovtedy neprepadne štátu podľa Ficovho zákona o preukazovaní majetku.) Pán veriteľ pritom pred r. 1999 dlžníka ani nepoznal, ani si ho nepreveroval, veď načo. Elektru si nedal vopred ani oceniť. Mufty prišiel, pýtal a on - finančník - požičal. A prichádza kráľovská pointa: Ziegler sa zaoberá PORADENSTVOM a INVESTOVANÍM DO NEHNUTEĽNOSTÍ. To je aj vidieť na prvý pohľad; jeho odhad, že Elektra má hodnotu 6-7 mil. USD by sa dal akceptovať, keby stála na brehu Ženevského jazera či v Las Vegas, ale nie v Trenčianskych Tepliciach. A taká otázka, že odkiaľ by Mečiar vzal (legálnym spôsobom) 10-15 miliónov ročne - od r. 2006 - na splácanie, finančného experta Zieglera vôbec nezaujímala.
Fakt je ten, že keby túto "investíciu" Ziegler poradil niektorému zo svojich klientov, skončil by na psychiatrii. Keby Mečiar hneď všetky podmienky zmluvy do sekundy a haliera dodržal, a úroky vracal ešte aj s prémiou za naivitu a hlúposť, na tejto transakcii môže veriteľ iba prerobiť. Alebo prinajlepšom (!) a s veľkým šťastím, netratiť. Kdekoľvek inde, okrem Horizontu a BMG Invest, by Ziegler vložil svoje švajčiarske franky, investoval by lepšie (ak je úroková sadzba "štandardná"). Iba idiot by nedokázal sumu medzi 40 a 100 miliónmi Sk otočiť rozumnejšie. Pričom riziko - politik podozrivý z nelegálneho obohacovania - je vysoko neprimerané.
Summa summarum: Mečiar nielenže nevie doložiť dôveryhodný zdroj svojich príjmov, ale si ešte z nás aj strieľa spôsobom, ktorý je urážkou inteligencie občana. Samozrejme, Ziegler je už len finále. Mečiarov príbeh bol totálne nevieryhodný od počiatku; napríklad, svojho dobrodinca (pretože to by bol ten správny výraz) sprvu odmietal označiť preto, lebo "v zmluve je dodatok, že ak by som zverejnil informácie v rozpore s jeho obchodnými záujmami, splatný je hneď celý dlh". To znie logicky do tej miery, že keby sa obchodní partneri Zieglera dozvedeli o tejto "investícii", tak s ním zrušia kontrakty, lebo je nesvojprávny. Inak je takáto klauzula nezmyselná a najmä - teraz už to Zieglerove "obchodné záujmy" neohrozí?? Najväčšmi neuveriteľné, prirodzene, od počiatku bolo, že neexistuje taký blázon, ktorý by niekomu venoval prostriedky rádovo presahujúce jeho možnosti splácať. Nevraviac o hotovostnej realizácii platby za rekonštrukciu Elektry. Predseda HZDS totiž platiť podnikateľovi Ďurišovi "na drevo". Čo sa, všakáno, deje vtedy, keď prostriedky pochádzajú z nelegálnych zdrojov a majú sa preprať, resp. strany sa chcú vyhnúť pozornosti daňových úradov.
Tri či štyri mesiace po vypuknutí kauzy nie je jasné iba jedno: Prečo sa tu stále rozpráva o pôžičke? Resp. prečo to najďalekosiahlejšie podozrenie siaha potiaľ, že niekto tu vypláca Mečiarovi akési bývalé služby? Ďaleko najpravdepodobnejšie je, že prostriedky, ktorými si trojnásobný expremiér financoval Elektru a ďalšie statky, sú jeho vlastné. Je vysoko dôvodná indícia, že súčasné majetkové pomery rodiny Mečiarovcov vzišli z podielov na privatizácii v rokoch 1995-98. Informácia Markízy, že pán Ziegler je osobou blízkou zosnulému A. Rezešovi, navádza k pochopeniu skutočného predmetu jeho podnikania. Ak Ziegler Mečiarovi tieto peniaze naozaj dal, tak by veľmi prekvapilo, keby nebol správcom (depozitárom) akciových podielov ľudí, ktorí rozhodovali o predajoch štátneho majetku. Je to "iba" naša úvaha, ale veľmi to tak vyzerá.
Pointa záverečná: Ak sa aj Mečiar a iní príslušníci bývalej garnitúry skrytým spôsobom podieľali na priamych predajoch majetku FNM, nie je to trestné. Jedinú sankciu, ktorú je možné proti nim uplatniť, má v rukách o desať dní slovenský volič. Nech sú Zieglerove tvrdenia akokoľvek smiešne, nič s tým nenarobí ani slovenská finančná polícia. On je proste nemecký občan a súkromný podnikateľ a so svojimi peniazmi si môže robiť, čo chce. Ak teda vie zdokladovať, že sú to prostriedky legálne a zdanené - to je však už vec nemeckých orgánov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
