sa názory náhodou nezhodujú, v práci zaryto mlčíme o našej voľbe, aby sme si náhodou niekoho neznepriatelili zvlášť tam hore... Nuž, tak ako každé štyri roky, zas raz sa národ bude cítiť na koni. Aspoň do konečného spočítania hlasov. Voliť môže každý, kto chce a má občiansky preukaz s uvedeným trvalým bydliskom. Čo však bezdomovci? V mnohých prípadoch nemajú občianske preukazy, na poslednú adresu trvalého bydliska hádam už aj zabudli... A chcú vôbec ísť k volebným urnám?

Presondovať si predvolebné nálady sme si zašli do košickej nocľahárne pre bezdomovcov, ktorú si ešte len teraz ľudia bez strechy na hlavou pripravujú na bývanie. Vybrali sme sa do ich ubytovne na pravé poludnie s obavou, či vôbec niekoho nájdeme. Uličkami nad Sladovňou sme blúdili dlho, domorodci nás posielali z jednej ulice do druhej. Napokon naše kroky usmernila poštárka.

Nenápadný domček schúlený na konci ešte nenápadnejšej uličky pôsobil z diaľky pusto. Až keď sme podišli bližšie, zaznamenali sme v zapratanom dvore život. Na klopanie nám prišla otvoriť pani, ktorá sa ošívala, či sa s nami pustiť do rozhovoru, alebo nie. "My sem nemôžeme cudzích púšťať," vysvetľuje. Dohoda znie, že sa porozprávame aspoň na dvore. "Sem si sadnite, nech sa páči," usádza nás za stolík na dvore. "Nič si z toho nerobte, že je to tu také zapratané, práve včera nám doviezli tridsať postelí. Bude tu totiž prespávať asi 35 ľudí v týchto štyroch izbách," ukazuje.

Vzápätí sa začala ponosovať. "Zatiaľ za ubytovanie neplatíme, lebo to tu teraz my viacerí dávame do poriadku. Ale keď to bude hotové, už budeme musieť platiť. Navyše ráno o ôsmej to tu zamknú a vrátiť sa budeme môcť až večer o ôsmej. Toto tu je totiž len nocľaháreň. Nebudeme si môcť dnu ani variť, fajčiť môžeme len vonku..."

Medzičasom si ku nám prisadli jej dvaja kamaráti, ktorí zatiaľ len súhlasne prikyvovali. Reč sa rozprúdila živšie, keď sme vytiahli krabičku cigariet. "Jooj, konečne zakúrim," prehodil jeden z nich.

A tak konečne nadhadzujeme tému voľby. Ondreja Onokyho sa pýtame, či má občiansky preukaz a či pôjde voliť. "Občiansky mám, ale adresu mám ešte odvtedy, čo som bol v detskom domove. Aj by som išiel voliť, keby ma zavolali. Pýtate sa koho? Ta toho, čo hovorí, že bude lepšie..."

To však hovoria všetci, a tak nám to vysvetľuje pani Marta. "Neviete, tie veľké tabule, tam je napísané, kto sľubuje, že bude lepšie. Fico, či jak sa volá. My sme sa podľa tých tabúľ rozhodli. Keď tak sľubuje, tak hádam len jeho budeme voliť. My noviny čítame, len keď ich dakde v kontajneri nájdeme, ale dakde v Centrume ukradneme. Kúpila som si televízor, máme aj rádio, ale keď idú dáke tie debaty politikov, tak to hneď prepneme."

Veľké tabule oslovili aj jej dvoch kamarátov. Keby išli voliť, a ako povedali, voliť chcú, tak podľa toho, čo sa na nich píše. Ondrej bude mať problém, lebo má v občianskom ešte adresu detského domova. Čo sa stalo, že vyrastal v decáku?

"Otca aj mamu zavreli do basy a nás tri deti dali preto do detského domova," prezrádza Ondrej. "Potom sme bývali na Vodárenskej, ale keď mama zomrela, prišiel som o byt, lebo ja som v ňom nebol napísaný, len ona a zdediť som ho nemohol. Potom som už nikde nebýval. Trikrát som bol v base za krádeže, no a teraz budem spávať tu."

Ondrej má manželku aj dieťa, bývajú u jej otca. Ondrej dostáva sociálne dávky. Mesačne to robí 1960 korún. Ako dlho mu tieto peniažky vydržia? "Tak asi dva dni. Minú sa na jedenie, vínko, cigarety. No a keď sociálku miniem, tak chodím po kontajneroch, vyberám fľašky. Berú ich od nás po korune, ale aj platia aj za tie od alkoholu. Koľko tak za deň zarobím? Ta kedy jak, dakedy dvadsať, inokedy aj stovku to hodí."

V nocľahárni si nebudú môcť variť. Ako to je u nich s teplou stravou? "Chodíme do charity na polievku za dve koruny. To nám stačí," hovorí pani Marta.

Pýtame sa jej, čo by mala budúca vláda urobiť pre ňu. "Ta hlavne, aby sme mali čo jesť, kde bývať, že by bolo lepšie, by som chcela." A čo by bola radšej, keby sa zvýšila sociálka, alebo keby bolo viacej roboty, aby aj oni mohli pracovať? "Ta ja by som aj išla robiť," pokrčila ramenom. Zvnútra ju však prekričal ktosi ďalší: "Heej, načo ti robotu, sociálku nech radšej zvýšia."

Pani Marta chce od novej vlády, aby bezdomovcom zabezpečila taký život, aby už neboli odkázaní na vyberanie kontajnerov. Zdržiava sa teraz v nocľahárni aj so svojou 20-ročnou dcérou. "Bývali sme na kávépéčku v dvojizbovom byte. Mali sme dlh na nájomnom, tak nám jeden chlap ponúkol výmenu za jednoizbový byt. Aj sme sa do neho nasťahovali, zaplatili sme mu a potom sme sa dozvedeli, že to nie je jeho byt a vysťahovali nás odtiaľ. Sa písalo o tom podvode aj v novinách, chlap je za mrežami, ale nám to byt nevráti. Ostali sme len tak na ulici," so značnou dávkou rezignácie si pani Marta už len povzdychla.

Skončila základnú školu, začala sa učiť za krajčírku, ale nedokončila to. Istý čas pracovala, ako povedala, v školstve, potom nejaký čas robila ambulantný predaj ovocie a zeleninu. Manžel pracoval v pivovare, ale potom, čo skrachoval, ostal bez roboty. "On je vyučený, ale už som zabudla, že čo. Tuším automechanik... Dcéra, tá má tiež len základnú, a tá ešte nerobila nikde. Dakedy len tak príležitostne robí na blšáku," dodala.

Tridsaťtriročný Jozef má na voľby názor ako jeho kamaráti. "Išiel by som voliť, ešte uvidím." Je slobodný, ako povedal, ešte sa nepotkol. Prečo prišiel o strechu nad hlavou? "Mama sa druhý krát vydala, doviedla si domov chlapíka, pohádali sme sa a tak som vypadol z domu. Neudržiavam s rodinou kontakty, akurát som počul, že otec mi už umrel."

Teraz sa len potuluje. Pred časom robil pekára u súkromníka aj v podniku, neskôr ho však prepustili. Chce pracovať, ale nie na Slovensku. "Hľadám si robotu v Čechách, už som aj bol vo firme, kde to organizujú. Začal som si vybavovať potrebné papiere. Musím ísť na lekársku prehliadku a vybaviť si register trestov. To nebude problém, mám ho čistý. Potom sa zbalím a už ma tu neuvidia. Chcel by som tam aj ostať, ale som počul, že sa to ťažko vybavuje. Budem musieť požiadať o o česko-slovenské občianstvo," pokýval hlavou.

Pani Marta sa ku nemu pridala: "Všetci pôjdeme do Čiech. Tam je lepšie, dajú zarobiť, aj jedlo, aj strechu nad hlavou."

Skupinka bezdomovcov z nocľahárne nad Sladovňou chce ísť voliť lepší život. Vyzerá to však tak, že v lepší život na Slovensku neveria. Chcú ho ísť totiž hľadať do susedných Čiech.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.