ho aj zub času. Veď stál v parku od roku 1885. Tak, ako každá významnejšia stavba v Košiciach a tobôž tá, ktorá mala slúžiť verejnosti, sa spájala s menom niektorého významného architekta a staviteľa, pôsobiaceho v meste. Hudobný pavilón projektoval Július Pöschl, ktorý od 80. rokov 19. storočia pôsobil v Košiciach ako mestský architekt. V súvislosti s hudobným pavilónom treba spomenúť, že Pöschl mal aj hudobné vzdelanie, hral na husle a ako huslista bol primáriom Košického sláčikového kvarteta a členom komorného združenia Harmónia. Preto bolo vecou jeho hudobnej cti a cti architekta. Mestská rada schválila túto stavbu, veď Košice boli koncom 19. a začiatkom 20. storočia mestom s najintenzívnejším kultúrnym životom na východnom Slovensku. (V roku 1857 mali 17 150 obyvateľov). Záľubou mešťanov boli promenádne koncerty. Teda hudobný altán, ktorý Košičania privítali s nadšením, rovnako aj parkové posedenie pri ňom, rozšírili možnosti spoločenského života. Parková promenáda bola miestom najväčšieho ruchu. V minulosti sa na obvodovej ceste jazdilo na koňoch a chodili po nej povozy, na bezpečnosť a poriadok dozerala jazdná polícia na koňoch.
Hudobný altánok nadobudol svoje pôvodné poslanie po rekonštrukcii, keď zanikla tradícia Dní Košíc. Obnovili ho, dostal novú strechu i podlahu, v ktorej je otvor a v ňom vložený dokument o rekonštrukcii pre budúce generácie aj s novinami, v ktorých je správa o jeho obnovení.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
