postavenie aj Haligovské skaly.
Národná prírodná rezervácia Haligovské skaly bola vyhlásená v roku 1967 na ploche 80,80 ha. Impozantné vápencové bradlo so sivými skalnými stenami a vežami vystupuje viac ako 300 metrov nad potok Lipník. Povrchové krasové formy sú nevýrazné, avšak o to zaujímavejší je podzemný kras.
Najznámejšia je národná prírodná pamiatka jaskyňa Aksamitka ležiaca vo výške 753 metrov nad morom je s dĺžkou 330 m najdlhšia v celom bradlovom pásme. V minulosti sa nazývala Mlečna džura.
Jej súčasný názov sa viaže k udalostiam, ktoré sa odohrali v polovici 15. storočia, keď sa na jar roku 1433 pri Dunajci neďaleko Czorsztyna začali zhromažďovať husitské vojská, aby z opevneného tábora podnikli bojové výpady do okolia. Zamagurie priamo vstúpilo do dve desaťročia trvajúceho konfliktu o uvoľnený uhorský trón po kráľovi Albertovi Habsburskom. Záujmy vdovy - kráľovnej Alžbety a jej syna Ladislava Pohrobka hájili žoldnieri bývalého husitu Jana Jiskru z Brandýsa, ktorým prischlo pomenovanie bratríci. Potom, čo kráľovskú korunu získal Ladislav Pohrobok, sa pobyt bratríkov v krajine zdal byť zbytočný.
Časť vojska sa však pod velením Petra Aksamita kráľovskému rozhodnutiu vzoprela a odmietla zo Spiša odísť. Peter Aksamit získal podporu viacerých feudálov, privlastnil si niektoré hrady a vybudoval viac opevnených táborov. Jeden z nich v roku 1458 vyrástol v Haligovciach pod Haligovskými skalami.
Legendárny bratrícky veliteľ Peter Aksamit vzoprel poslušnosť Janovi Jiskrovi a so svojimi vojakmi sa pustil do lúpenia a rabovania po Spiši i susedných stoliciach. Podľa povesti sa na sklonku života rozhodol kajať zo svojich hriechov. Sadol si do jaskyne v Haligovských skalách a začal plakať. Každá slza z Aksamitovho oka sa premenila na kvapeľ. Odvtedy má táto jaskyňa kvapľovú výzdobu i meno Aksamitka.
Jaskyňa Aksamitka síce nevyniká kvapľovou výzdobou, je však významná výskytom vzácneho druhu netopiera - lietavca sťahovavého. Preslávila sa najmä cennými pamiatkami po osídlení ľuďmi zo staršej doby kamennej. Nález rozlomeného hrotu zo sobieho parohu je dosiaľ najstarším dôkazom o osídlení Zamaguria. V roku 1874 to bol prvý hodnoverne preukázaný paleolitický nález v Uhorsku. Už v 18. storočí ľudia vynášali z jaskyne kosti neznámych zvierat, z ktorých vraj profesor Juraj Bohuš z kežmarského lýcea poskladal kostru pravekého tvora.
Pre obavy z narušenia okolia jaskyne je prístupový turistický chodník k jaskyni zrušený. Zaujímavým povrchovým tvarom je Zbojnícka brána, priestranný otvor vo vápencovej skale. Aj záver výletu je krajinársky zaujímavý. Turistický chodník zostupuje do obce Veľký Lipník a naďalej ponúka široké výhľady do okolia.
BEDEKER
Prístup: Modro značkovaná turistická trasa začína v Lesnici (492 m). Na jej hornom konci odbočuje z asfaltovej cesty vpravo. Základná trasa uprednostňuje zeleno značkovaný chodník vystupujúci na hrebeň Haligovských skál (840 m n. m.). Na hrebeni sa základná trasa napája na červeno značkovaný chodník (3/4 h), ktorý vedie do cieľa výletu v Červenom Kláštore. Ešte predtým však máme pod vrcholom Plašnej (889 m, 1 h) možnosť zhora spoznať bizarnosť a impozantnú výšku vápencových stien kolmo sa zvažujúcich do doliny Lipníka. Jaskyňa Aksamitka ukrytá vo vnútri Červenej skaly je pre verejnosť neprístupná. Z Plašnej je nádherný panoramatický výhľad na Spišskú Maguru, Tatry a Malé Pieniny. Záverečnou bodkou za zaujímavým výletom je úchvatný pohľad zo sedla nad Cerlou (600 m, 1 a 3/4 h) na druhý meander v Prielome Dunajca. Serpentíny chodníka nás zo sedla privedú do Červeného Kláštora (465 m, 2 a 1/4 h), kde si v prípade dostatku času môžeme pozrieť expozície múzea.
Zaujíamvosti okolia: splav Dunajca na pltiach, Prielom Dunajca, vrcholy v Poľsku - Tri Koruny, Sokolica (hraničný priechod pre peších je v prielome Dunajca pri Lesnici), hrebeň Malých Pienin s Vysokými skalkami (1 050 m), hrebeň Spišskej Magury, Jarabinský prielom, Litmanová.
otázka:
V ktorom storočí žil bratrícky veliteľ Peter Aksamit?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
