Aj Slovensko má svojho bohatiera. Začítajte sa do "Dumky o polku Dušanove".

Zliezajú sa nečisté sily nad mladou krajinkou, krútňavy zloby ovládajú neveľké územie. Démon kýs' škaredý zlovestne sa uškiera, bo zlo vytrestalo dobro a basta. Sedem statočných hnije v dierach potupy a hníd a patkaňov. Ľud klopí zrak, viera už stráca zmysel, zostal len hnilobný zápach hrobov vyvrhnutých z čias minulých.

Zlo ovládlo Slovensko.

Nájde sa bohatier, čo vyslobodí malebnú zem v samom srdci Európy? Nájde sa junák v plnej zbroji, čo neľakne sa fantómov hrôzy?

"Kiež by," vzdychla si starenka na priedomí železiarenských komínov.

Hladká neduživú tváričku vnúčenca, slza jej kvapne na rachitické telíčko vnučky. Nejde o ňu, je už stará, na skapanie. Ale deťúrence jej nehodného syna si nezaslúžia, aby im havrany vyďobali oči i vnútornosti, prípadne ďalšie časti tela.

Túžba zhmotňuje sa v myšlienku, čo letí v diaľavy. Nakukne i na priedomí zrekonštruovaného domčeka Novej Vsi pri Košiciach. Ešte stále plný sily stojí tam nebojácny junák. Dušan. Hlas milej, bár' i sprostej babičky prúdi mu do hlavy a vychádza Eustachovou trubicou cez pysky.

"Prišiel môj čas," riekne a pookreje.

Kráča nebojácny junák neochvejne, vie čo ho čaká. Snívalo sa mu toť minule, tuší poslanie svoje. Srdce má statočné, Zla sa nebojí, postaví sa mu zoči - voči. Jeho zbraňou sú lemrácke ruky a lenivá myseľ, ktorá vtipnú myšlienku splodila. Preľstí Zlo ovládajúce krajinu, spod jarma vyvlečie mladý národ.

Bohatier Dušan.

"Prepustím sedem statočných," vykríkne nebojácne, keď sa mu Zlo do cesty stavia.

Rúbe vôkol seba, sily temna nešetrí.

"Prepustím sedem statočných," reve a tne.

Zlo slabne, sily mu dochádzajú. Hrubá sila proti vtipnej myšlienke nemá viac nároku. Tma ustupuje, nad tiesňavami posiatymi mŕtvymi telami prisluhovačov sa v rannom zore kúpe v pote bohatier Dušan.

Zlo je pokorené. Navždy sa stratilo, nebude už biednu krajinku omínať.

Zbiehajú sa vyziabnuté ďeťúrence, bité ženy, prechlastaní muži, vypelichaní starci a bezzubé stareny. A čo mladé vpredu, a čo staré dýchavičnie. Kričia na slávu bohatiera, kričia unisono:

"Vďaka ti, bohatier Dušan, vďaka ti sudca K."

Autor: Peter B. DOKTOR

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.