väčšina rodín nerada umiestňuje svojho blízkeho do domova dôchodcov.
Zariadenia pre starších ľudí existovali vždy a potrebuje ich každá spoločnosť. Za socializmu, keď sa všetko na Slovensku centralizovalo, sa budovali veľké domovy dôchodcov, zriaďovateľom bol štát, v niektorých prípadoch magistráty.
Po roku 1989 sa aj u nás prišlo na to, že svet je v tejto oblasti niekde úplne inde. Začali vznikať agentúry opatrovateľských služieb, aby starý človek nemusel odchádzať z domáceho prostredia, vznikli neštátne zariadenia, menšie penzióny a domovy s opatrovateľskou službou.
Polovičná zmena
Zmena sociálnych služieb pre starých ľudí bola aj jedným z cieľov reformy verejnej správy. Starostlivosť o starších ľudí sa mala presunúť bližšie k ľuďom - na samosprávu. Vychádzalo sa z predpokladu, že menšie spoločenstvo - obec alebo región - bude najlepšie vedieť, aký typ služby a pre koľko ľudí potrebuje.
Prieskum platformy Sociofórum, ktorá združuje mimovládne organizácie pôsobiace v oblasti sociálnych služieb a sociálneho poradenstva, ukazuje, že decentralizácia je len v polovici. 1. júla, keď sa presúvali právomoci, služby pre starších ľudí úplne prešli na obce len v dvoch krajoch - v Prešovskom a Trnavskom. Takmer vôbec sa netransformovali v Žilinskom a Banskobystrickom kraji. Najmä väčšie zariadenia namiesto na obce prešli do kompetencie vyšších územných celkov.
Podľa predstaviteľov Sociofóra to svedčí o nepochopení reformy verejnej správy. „Je to ukážka vzťahu medzi úradníkmi štátu v sociálnej oblasti, samosprávou a riaditeľmi zariadení," hovorí Helena Woleková zo Sociofóra. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny navrhlo domovom dôchodcov, aby sa zmenili na kombinované zariadenia - penzión a domov dôchodcov a žiadali prejsť pod VÚC, nie pod obce. „Veľa riaditeľov siahlo po ponúkanom administratívnom opatrení a namiesto pod obec sa presunuli pod samosprávny kraj," hovoria predstavitelia Sociofóra.
Podľa Viery Tomanovej, riaditeľky sekcie sociálnej pomoci ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny nie sú argumenty Sociofóra správne. „V prevažnej miere majú tieto zariadenia nadobecnú úroveň, sú do nich umiestňovaní občania z celého Slovenska. Sú to kombinované zariadenia, aby sa ľudia, keď zostarnú a sú nevládni, nemuseli sťahovať do iných zariadení."
„Je nezmysel, aby sme trieštili zdroje aj na obce, aj na VÚC," oponuje Sociofórum.
Obce sa báli
Podľa Sociofóra negatívnu úlohu zohralo aj Združenie miest a obcí Slovenska. „Nepovzbudilo starostov, aby sa nebáli prevziať zariadenia," hovorí Woleková. Podľa nej by stačilo, keby na 10 až 12 obcí pripadol jeden domov dôchodcov, ktorý by mal 25 až 30 lôžok. „Problémom je medziobecná spolupráca. Starostovia nie sú zvyknutí uvažovať v súvislostiach nad rámec svojej obce," hovorí Woleková.
ZMOS priznáva, že stanoviská samospráv neboli jednoznačné. „Vo väčších mestách sú samosprávy ochotné a schopné financovať domovy. Proti boli najmä starostovia menších obcí. Argumentovali, že takéto výdavky by sa ťažko zdôvodňovali v zastupiteľstvách," povedala hovorkyňa ZMOS Oľga Gáfriková.
Barbora TANCEROVÁ
Autor: tasr&ela
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
