Špidlu, tzv. slušňáka, ktorý mal byť civilizovanou tvárou sociálnych demokratov po arogantnom a namyslenom Zemanovi.
Nevídaný cirkus odpálilo hlasovanie poslankyne Unie Svobody (US) a podpredsedníčky parlamentu Hany Marvanovej proti vládnemu návrhu tzv. povodňového balíčka. Problém je, že kvôli tomuto jednému hlasu údajne návrh neprešiel. Naozaj len údajne, veď v snemovni chýbal aj poslanec ČSSD Kavan, eštebák a podrazák prvej triedy, toho času predseda Valného zhromaždenia OSN. (Počujete dobre.) Pre vysvetlenie - úradujúca koalícia ČSSD, KDU-ČSL a US má väčšinu jedného hlasu.
Takže sa dá povedať, že projekt nezmyselného zvýšenia daní, vrátane tzv. milionárskej, neprešiel rovnako z viny najsilnejšej vládnej strany ako najslabšej. Navzdory tomu dal bledozelený (očití svedkovia) Vladimír Špidla US na výber: Buď Hana Marvanová zloží poslanecký mandát (!!), alebo nech traja ministri US opustia vládu. Presne tak to oznámil a nám na Slovensku vtedy nezostalo než prvýkrát zdúpnieť. Veď toto tu veru nebolo ani za Mečiara.
Špidla sa oháňal koaličnou zmluvou, tá však nemôže prebíjať ústavu. Mandát získava poslanec od voliča a nie je možné ho viazať na spôsob hlasovania. To azda Európa už ani nepamätá, aby jeden ústavný činiteľ chcel takto fašisticky riešiť stranícku disciplínu. Ak koalícia nedrží, v civilizovaných zemiach je iba politická cesta - výpoveď.
Prišlo však druhé K.O. Najvyššie vedenie US požiadalo svoju exlíderku, aby snemovňu opustila!! Marvanová, ktorá sa vzdala predsedníckej funkcie v US pre nestotožnenie sa s programom vlády (sľúbila však podporu pre "proeurópske kroky"), samozrejme odmietla. Brachiálny nátlak pritom vyvíjal aj tretí koaličný partner, ľudovci, ktorí s US spoločne vo voľbách kandidovali.
V nedeľu sa zdalo, že Špidla je prístupný na "kompromis". Uvodzovky signalizujú jeho neskutočný obsah: Keďže US nevie zagarantovať podporu všetkých svojich 10 hlasov, koalícia môže zostať, ale nech vládu opustí jeden alebo dvaja zo všetkých troch ministrov US. Skôr než pokakaní-popišaní "liberáli" stihli súhlasiť a olízať pánovi socánkovi labu, návrh zmietlo zo stola nočné rokovanie predsedníctva ČSSD. ("Liberáli" - uvodzovky sú o tom, že sa podieľajú na vláde s najsocialistickejším programom v strednej Európe, možno aj vrátane obdobia pred rokom 1989. S malým zveličením, samozrejme.)
Včera ráno preto Špidla zopakoval výzvu na demisiu ministrov US. Tí ani bohovi, veď kam by sa podeli, aké lepšie uplatnenie by si ako praví liberáli našli, než v socialistickej vláde, ktorá im tak prirástla srdcu. Tak vyzerala patová situácia včera podvečer, keď všetkých troch lídrov - Špidlu, Cyrila Svobodu (minister zahraničia - KDU) a Pilipa (US) - prijal Havel. Veľký špílmacher českej politiky sa teda konečne "rozhoupal" k záchranným prácam; treba vedieť, že "proevropská vláda" je tak trochu Havlovým dieťaťom. Teda dieťaťom averzie a zášte ku Klausovi (obojstranné, samozrejme), ktorej naplneniu venoval celú jeseň svojej kariéry...
Je dosť možné, že u Havla sa čosi upečie, v tejto chvíli ťažko predvídať vývoj. Otvorené sú ako možnosti pokračovania koalície s oslabením už i tak mikroskopického vplyvu US, tak i menšinový variant socdem-ľudovci, so skryto-otvorenou podporou komunistov. Tomu sa KDU-ČSL síce verbálne vehementne vzpiera, ale Cyril Svoboda prepil chrbtovú kosť, všakáno... Špidlova demisia do úvahy skoro neprichádza, iba ak by sa dohodol na koale s KSČM. Od tohoto riešenia však ČR zrejme delí ešte jedna kríza.
Východiskom môže byť i verejný písomný záväzok koaličných poslancov hlasovať za vládne návrhy (!) - i taká úvaha totiž z ČSSD zaznela. Donaha sa tu obnažuje demokratické vedomie tzv. proeurópskych politikov. Keby takto zahavkal svojho času Mečiar, utĺkli by ho demaršami z EÚ. Günter Verheugen, Jan Marinus Wiersma, Dirk Meganck a tutti quanti sú ale teraz ticho.
Nevedno prečo - v ČSSD sa zreteľne flirtuje s myšlienkou vlády s KSČM. Tá sa nielenže nedištancovala od svojho bývalého vládnutia, ale je ešte aj otvorene proti členstvu v EÚ. A nič.
Príčinou krízy je to, čo sme napísali deň po tom, čo táto koalícia vznikla - je umelá, do úvahy prichádzali tri prirodzenejšie riešenia, väčšina 1 hlasu nie je väčšina. Nad reálpolitikou však zvíťazila vôľa špílmachrov, na čele s Havlom. Principiálne reagoval na krízu Klaus, keď myšlienku veľkej koalície ODS-ČSSD (čo by bolo jedno z normálnejších riešení), odbil slovami, že debatovať s ČSSD môže, ale nie so Špidlom. Ten nech rokuje so seberovnými - s komunistami.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
