trávniku sa prezentovalo pri nástupe až sedem východniarov. Je síce pravda, že dnes sú s výnimkou Dzúrika Buček, Čišovský, Špilár, Kisel, Janočko a Kožlej roztrúsení po Európe, ale faktom je aj to, že začínali a rástli v tomto kúte Slovenska. Popri tejto zaujímavosti je pozoruhodné aj to, že to bol zatiaľ najväčší počet reprezentantov z východu, ktorý umocnili ešte ďalší dvaja striedajúci hráči Reiter a Hlinka. Na tomto rekordnom zápise sme si všimli aj to, že z tejto deviatky začal robiť prvé kroky na stropkovskom trávniku trojlístok Špilár, Kožlej, Reiter, ktorý v liahni Tesly formoval napríklad aj Michal Micheľ, otec známeho medzinárodného rozhodcu, čo len dokumentuje ako sa v tomto klube úspešne pracuje s mlaďou.

To, že už dlhšie neevidujeme z východoslovenských klubov hráča v reprezentácii, je teda iba optický klam. Takto zahalení v prehľadnom rúšku tajomstva nastúpili proti Belgicku šiesti - Buček, Špilár, Dzúrik, Janočko, Hlinka, Reiter a striedal Čišovský, rovnaký počet s dvoma striedajúcimi hral proti Česku, takže rekord zo 17. apríla a 21. augusta mali životnosť iba do 7. septembra. Piatich východniarov sme v základnej zostave Slovenska zaznamenali viackrát, zväčša však len dvoch alebo troch. Určite stojí za zmienku, že v reprezentácii ČSSR najviac Slovákov z východu nastúpilo zatiaľ 15. októbra 1972 v Bydhošti v priateľskom medzištátnom stretnutí s Poľskom, v ktorom Slovensko po dvoch góloch Deynu a jedného Gadochu prehralo 0:3. Z východniarov sa prezentovalo prešovské trio Červeňan, Igor Novák, Komanický a z VSS Košice Pollák. Tréner Václav Ježek si vybral do základnej zostavy deväť Slovákov, takže na trávniku sa objavili: Červeňan Dobiáš, Plass z Plzne, Staškovan, Táborský zo Sparty Pollák, Igor Novák, Kuna Hagara (15. Jurkanin zo Sparty) D. Herda (56. Komanický), Kabát. Tento rekord desiatich hráčov, v tomto počte je aj striedajúci Komanický, prekonala zostava ČSSR v odvetnom štvrťfinále ME´76 proti ZSSR v Kyjeve. Vtedy sa pod výsledok 2:2 podpísalo deväť Slovákov v základnej zostave a dvaja striedajúci hráči. Kto nás reprezentoval? Viktor Pivarník, Jozef Čapkovič (80. Jurkemik), Ondruš, Gögh Pollák, Dobiáš, Móder M. Masný, Nehoda, Galis (87. Švehlík). Tejto skladbe sa priblížila finálová zostava na ME´76 v Belehrade, keď čs. reprezentanti po remíze 2:2 s NSR zvíťazili na jedenástky 5:4 a získali titul. Vtedy sa v základnej zostave objavilo osem Slovákov a ako deviaty striedajúci Jurkemik. Je to dobrá príležitosť oživiť si jednu z najslávnejších a najúspešnejších zostáv našej histórie: Viktor Pivarník, Ondruš, Jozef Čapkovič, Gögh Dobiáš (94. F. Veselý), Panenka, Švehlík (80. Jurkemik) M. Masný, J. Móder, Nehoda. Bola to zlatá éra slovenského futbalu, keď šancu v základnej zostave dlho dostávalo sedem až osem hráčov. Pravda, boli aj roky, v ktorých našim hráčom ruže nekvitli. Vôbec prvým Slovákom, ktorý nastúpil v drese ČSR, bol Pavol Šoral z I. ČsŠK Bratislava. K jeho štartu sa viažu nasledujúce zaujímavosti. Vytúženého zápasu sa dočkal 28. októbra 1929 v Prahe na štadióne SK Slavia proti Juhoslávii. Pohľad do histórie prezrádza, že to bolo naše 54. oficiálne medzištátne stretnutie a Šoral bol 100. hráčom, ktorému sa ušlo takejto pocty. Vo víťaznom zápase 4:2 hrali: Bělik J. Burgr (46. Seifert), A. Hojer Madelon, Káďa (14. 17. Moudrý), Vodička Šoral, Kloz, Silný, Jehlička, Thaut. Kuriozitou bolo, že Moudrý počas svojho debutu hral len niekoľko minút, kým ošetrovali zraneného Káďu, ktorý sa potom vrátil na ihrisko. Druhým Slovákom s takouto poctou sa stal Ferdinand Kardoš tiež z I. ČsŠK Bratislava. šancu dostal ako 116. čs. futbalista a bol vlastne do tých čias už desiatym reprezentačným brankárom. To v ére slávneho Pláničku, ktorý mal na konte 28 zápasov, nastúpil 14. júna 1931 vo Varšave, kde naši zdolali Poľsko 4:0 v zostave: Kardoš J. Burgr, Daučík Kolenatý , Pleticha, M. Štěpán Pelcner, Kloz, Bára, O. Nejedlý, Čipera. Súčasne s ním mal premiéru aj ďalší Bratislavčan Ferdinand Daučík, ktorý si vyslúžil miestenku č. 118. Štefan Čambal strieborný na MS 1934 prežil krst 22. mája 1932 v Prahe proti Rakúsku (1:1) ako 123. reprezentant. Najvzácnejší dres si obliekol 21-krát. Začínal v I. ČsŠK, ale najúspešnejšie roky prežil v pražskej Slavii. Do II. svetovej vojny si štátny dres ešte vyslúžili ako 168. Tomáš Porubský (I. ČsŠK Bratislava, ale reprezentačný štart v roku 1937 absolvoval ako hráč Teplíc), Ľudovít Radó (141.), Leopold "Jim" Šťastný (175.), č. 177. Štefan Bíro (I. ČsŠK Bratislava, ktorý však reprezentoval ako hráč celku Baťa Zlín) a 180. Jozef Luknár. Išlo v zásade o deviatich bratislavských futbalistov, čo možno pochopiť, pretože v tých časoch nemal žiadny iný náš klub zastúpenie v I. lige. Po vojne dostal prvý reprezentačnú pozvánku s č. 190 Viktor Tegelhoff z ŠK Bratislava. Hral 7.