a júl telefonicky vykonaný u 2 501 dospelých amerických občanov. Jedna desatina z nich pritom uvádza, že práve tento dátum zásadne zasiahol ich život a od základu ho zmenil. A práve týchto 10 percent opýtaných je vo zvýšenej miere za to, aby vláda dostala možnosť obmedziť zverejňovanie niektorých informácií na internete, ide napríklad o popisy a lokalizáciu strategických chemických podnikov, elektrární a podobne. V tomto smere sú občania jednotní - vláda má právo zasiahnuť a postarať sa o to, aby boli dané informácie pre teroristov na webe neprístupné.Na druhej strane sa už však rôznia názory občanov na to, že by vláda mala získať povolenie aj ku kontrole ich osobných údajov. Čo sa týka otázky kontroly obsahu a skladovania e-mailovej komunikácie zo strany vlády, 47 percent opýtaných bolo zásadne proti, zatiaľ čo 45 percent by takéto opatrenie akceptovalo. „Američania sú ochotní zbaviť sa vlastného práva prístupu k informáciám ak vláda tieto považuje za ohrozenie národnej bezpečnosti, na druhej strane sú však skeptickí k zásahom do ich súkromia, takto najlepšie vlastnými slovami situáciu opísal Lee Rainie, riaditeľ výskumného ústavu. Niet sa prečo diviť, že Američania sú na svoje e-maily tak hákliví, štúdia totiž preukázala, že po 11. septembri 2001 táto forma komunikácie medzi občanmi USA výrazne stúpla. 19 miliónov z nich naviazalo kontakt so svojimi príbuznými práve pomocou e-mailu a 83 percent z nich ho doteraz udržiava. Používanie internetu však nestúplo len v tejto oblasti. Američania prejavili aj oveľa väčší záujem o spravodajské servery, informácie o zdraví a prejavil a sa aj tzv. jav „do it yourself žurnalistiky.Čísla hovoria za všetko - dve tretiny Američanov si myslí, že by bolo dobré, keby vláda zasiahla do kontroly obsahu na internete. Otázne je však, akou formou sa to udeje.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
