tohto dátumu zapísali by bolo možné uložiť do kocky s dĺžkou hrany 0,1 milimetra, ak by sme dokázali informácie vkladať do jednotlivých atómov.Tejto teórie sa o desaťročia neskôr chytil profesor Franz Himpsel a jeho kolegovia, spolu s ktorými vyvinul nový model ukladania dát, založený na báze atómov. Aj keď samotný tím varuje, že technológia je ešte len v plienkach, ide podľa nich o skutočný prevrat v doterajšej technológii
ukladania dát.
Na zápis údajov sa používa kremíková vrstva, na ktorej sa v presných rozostupoch tvoria drážky zo zlata. Medzi ne je potom možné vkladať alebo vyberať atómy kremíka. Atómy sú pritom od seba vzdialené vždy presne rovnako. Aj keď model procesora Himpsela je na rozdiel od teórie Feynmana len dvojdimenzionálny, podľa slov objaviteľa je na takúto plochu možné zapisovať zhruba miliónkrát hustejšie ako na klasický CD-ROM disk. Stačí jednoduchá matematika aby sme došli k tomu, aké obrovské objemy dát môže nová technológia ukladať.
Model ukladania dát profesora Himpsela
Rovnako ako pri bežnom pevnom disku, je možné takéto zariadenie inicializovať, formátovať, zapisovať naň dáta a tie následne aj čítať, a to pri normálnej izbovej teplote. Výskumníci však varujú, že aj keď sú dosiahnuté výsledky hustoty zápisu skvelé, spoľahlivé prevedenie technológie na hromadnú výrobu a jej následné uvedenie na trh môže trvať ešte celé roky. Ak by sa ju však podarilo v dohľadnom čase presadiť do skutočnosti, mohlo by to pre celý IT priemysel znamenať menší prevrat.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
