aké kreatívna slovenská legislatíva splodila. Dva dni pred voľbami pesnička končí, ďalej si môžeme už iba šuškať. Práve vtedy, keď by sa malo zúrivo finišovať, je utrum. Občan je hlupák, čo keby sa z toho bengálu na poslednú chvíľu zbláznil? Tak radšej ticho.
Iste, stojíme pred rozhodnutím, ktoré by si mal každý vážne vydiskutovať najmä sám so sebou. Je to na štyri roky (teda malo by byť), čo je dosť dlhé čakanie na reparát. Dnes nadáva kompletne každý, bez rozdielu, koho v deväťdesiatom ôsmom volil. Aby sme sa nestresovali opäť a zas, treba sa poriadne zamyslieť. S vedomím, že nie je chybou kandidujúcich strán, ak v ponuke nie sú od nich lepšie. Politická scéna je totiž len zrkadlom scény občianskej, je odleskom toho, ako všetci dokopy vyzeráme. Keby sme boli lepší a krajší, boli by aj dokonalejšie strany. Politici zastupujú verejnosť nielen v parlamente, ale aj ako jej vzorka. Rozumieme sa? Nadávať na parlament je skoro ako nadávať na seba. Kto ich za poslancov zvolil? A ak tam nesedia múdrejší, poctivejší, čestnejší, prečo ste to neskúsili práve Vy?
(Nielen!) na Slovensku je problém, že volíme podľa lídrov a emócií, ktoré v nás vzbudzujú. To je škoda, užitočné je pozrieť aj občas do straníckych programov. Sú väčšinou povrchné a aj inak nekvalitné. Niekedy z nich až kričí, ako nechcú resp. nevedia prezradiť viac, než frázy. Ešte vždy však povedia viac, ako fotogenické črty a farba viazanky. Sotva bude mať právo preklínať politikov napr. ten volič, ktorý dnes váha medzi dvoma novými stranami. Rozhoduje sa totiž na princípe prvej signálnej sústavy. Keby zapol druhú, zistil by, že v súlade s jeho názormi môže byť iba jedna z nich. Tak nesmierne vzdialené sú od seba svojimi predstavami o usporiadaní spoločnosti.
Fenomén nezlučiteľných predstáv poznačil aj výkon odchádzajúcej vlády. To bol najdôležitejší faktor, prečo nedopadla tak, ako by sme si všetci želali. Ak chceme byť s nasledujúcou vládou spokojnejší, prvým a zásadným predpokladom je, aby bola programovo konzistentná. Potom sa už priestor na hádky politikov zúži iba na osobné averzie. To na Slovensku nie je málo, ale menej, akoby sa mali prieť ešte aj o spôsob, akým vlastne tú krajinu spravovať.
Hoci to dlho vyzeralo ako neuskutočniteľná utópia, programová vláda môže po 22. septembri na Slovensku vzniknúť. Tri strany bývalej koalície plus politické krídlo televízie Markíza vykazujú celkom slušnú mieru zhodných predstáv. A majú našliapnuté dokopy získať aj síce tesnú, ale väčšinu v NR SR. Vyhliadky sú tak 45:55, teda v prípade, ak v NR SR nebude HZD. "Nestrakatej" alternatíve sa oddá fandiť, istá kritická miera programovej zhody je podmienkou, ak sa majú v krajine realizovať nevyhnutné reformy. Všetky širokorozchodné riešenia sú menejcenné, takže zbytočne meditovať, že tá-ktorá strana, resp. všetky štyri tohto programového variantu, má (majú) svoje obludné chyby. Je tomu tak, lenže zvyšok na tom nie je svojou straníckou podstatou lepšie. Skôr naopak - ešte horšie.
Túto realitu zhodnotila DS, ktorej vystúpenie zo súťaže je udalosťou posledného týždňa kampane. Na spochybnenie tohto kroku sa znieslo neuveriteľné množstvo hlúpostí, aj z kruhov, z ktorých by sa to nečakalo. Treba povedať ešte raz - ide o štandardný krok v situácii, keď bola situácia strany naprosto beznádejná. Obchod, ktorý Kaník s Dzurindom urobil, je legitímny, verejný a teda vôbec nepatrí do kategórie podstolových kšeftov (iná kauza je vnútrostranícka procedúra tohto rozhodnutia, to je však vec DS). Legitímne je, samozrejme, aj opačné hľadisko, že vytrvať do konca je naplnenie záväzku voči vlastným voličom, ktorí už kompromisy "menšieho zla" odmietajú. V tomto spore niet absolútnej pravdy, záleží na tom, kto ako vníma priority.
Okrem preferencií, ktoré môžu projekt v zárodku zničiť, komplikujú programový variant i ohlasované povolebné kroky prezidenta a samotné prístupy zainteresovaných strán. Dvojkolové rokovania na Hrade (pozri Do Medzeva, Korzár 16.9.) sú jednoducho nezmyslom, nikde sa to takto po voľbách nerobí a túto Schusterovu ambíciu by mali aktéri zvysoka ignorovať. Vážnejšie je, že aj niektoré zainteresované strany sa správajú k možnosti programového kabinetu značne rezervovane. Napr. predstava, že k fungujúcej väčšine je potrebná prevaha 5-6 hlasov (Rusko), je v prípade, keď široko-ďaleko niet lepších riešení, hlboko scestná. Zaráža aj mrazivý odstup SMK, ktorá svoj tichý "pakt o neútočení" so Smerom trochu preháňa. Ak sa dostane Fico do hry, prvá na jeho rane bude práve SMK, darmo celú kampaň vyhlasoval embargá na Dzurindu a Mikloša.
Sme pred záverečnou. Šťastnú ruku, priatelia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
