Cíti, že ešte vonkoncom nepatrí do starého železa

Sportnet|19. sep 2002 o 00:00

Snina Sninčan Štefan Gerzanič oslávi o niekoľko dní 60. narodeniny. S futbalom začal v rodnom meste. Neviedli ho kvalifikovaní tréneri, ale

"obyčajní" ľudia, ktorí mu trpezlivo vysvetľovali základy najpopulárnejšieho športu. Za svoj výkonnostný rast vďačí najmä Ladislavovi Moškuriakovi. Mladý chlapčisko však nezaháľal ani doma, vo voľnom čase si poctivo cibril kopaciu techniku.

Prvé skúsenosti získaval, vzhľadom na absenciu majstrovských súťaží, v "pouličnej" lige, kde nastupovali proti mančaftom z blízkeho okolia. Pravé futbalové prostredie našiel na novom štadióne, ktorý bol dokončený v roku 1949. Súčasťou jeho slávnostného otvorenia bol duel sninských dorastencov s obdobným tímom VSS Košice. Hostia zvíťazili 3:0 a za najlepšieho futbalistu zápasu vyhlásili slávneho Andreja Kvašňáka.

Š. Gerzanič mal nielen športový, ale i umelecký talent. Po skončení strednej školy si podal prihlášku na bratislavskú Vyššiu školu umeleckého priemyslu. Úspešne zvládnuté prijímacie skúšky mu zabezpečili miesto v rezbárskom odbore. Počas štúdia obliekal dresy Lokomotívy Bratislava a Kovosmaltu Petržalka. Potom sa vrátil do Sniny, kde prvýkrát nastúpil za áčko. Zakrátko odišiel na vojenskú prezenčnú službu do českého Vimperku. Ani tam nezanevrel na futbalové ihriská. Po niekoľkých rozhovoroch s funkcionármi sa stal hráčom tamojšej Iskry. Svojimi výkonmi upútal spoluhráčov, ktorí si ho zvolili za kapitána. Najlepšie si rozumel s brankárom Martinom Horbasom. "Na túto časť kariéry mám príjemné spomienky. Bol som vo výbornej forme a získal som si priazeň divákov," priznal.

Po vyzlečení vojenskej uniformy si to opäť nasmeroval do Sniny. Jej farby hájil iba dve sezóny. Jeho aktívnej činnosť ukončilo vážne zranenie pravého kolena, ktoré utrpel v súboji s Humenným. Doplatil na vtedajšiu dobu, ktorá postrádala skutočných lekárskych odborníkov. Z futbalového života však neodišiel. Vydal sa na náročnú trénersku dráhu. Prvé roky strávil v rodnom meste. Najprv viedol žiakov, neskôr dorastencov a od roku 1963 dospelých. Futbalový osud zavial Š. Gerzaniča aj do Medzilaboriec a Stakčína. So svojimi zverencami dosiahol viacero úspechov. Sninu dostal z krajských majstrovstiev do divízie, Stakčín z I. B triedy do krajského majstrovstva. Záchranárske starosti mu strpčovali život v Medzilaborciach. Čo sa týka mládežníckych celkov, s dorasteneckým tímom Sniny postúpil z druhej ligy a potom aj do prvej. Miestenku medzi elitou im zaručilo prvenstvo na kvalifikačnom turnaji, ktorého dejiskom bol Žiar nad Hronom. Dodnes ho teší víťazstvo nad Slovanom. Za odmenu cestovali do Košíc lietadlom.

Futbalového fanatika trápi nesplnenie veľkého sna. Želal si účinkovanie sninských seniorov medzi druholigistami. Žiaľ, realita vyznieva dosť nepriaznivo. Jeho rukami prešli aj známejší hráči. Jedným z nich je Ján Aľušík, bývalý hráč Bardejova. Nedá dopustiť na Jozefa Džubaru, niekdajšiu oporu Prešova a Hradca Králové. Hanbu si neurobil ani Pavol Diňa, ktorý strieľal góly aj za Banskú Bystricu, Dunajskú Stredu, 1. FC Košice a Humenné.

Skvelé výsledky poctivého kormidelníka neostali bez povšimnutia. Najvyššie telovýchovné orgány mu udelili vyznamenanie - Vzorný tréner. Vitrínu Š. Gerzaniča zdobia prvé, druhé a tretie stupne odznakov za rozvoj futbalu. V šľapajách tohto výnimočného človeka pokračujú i príbuzní. E. Gerzanič, bratrancov syn, je kľúčovou postavou MFK Snina. Vnuk T. Bak, žijúci v našom hlavnom meste, taktiež disponuje mimoriadnymi schopnosťami. Strýc verí, že dá o sebe vedieť.

Šesťdesiatnik zo Sniny sa roky venuje výtvarnému umeniu, predovšetkým maliarstvu a sochárstvu. Svoje umelecké diela prezentoval na štyroch samostatných výstavách. Zastával významné funkcie. Viac než dvadsať rokov bol vedúcim propagácie vo Vihorlate Snina a v Medzilaborciach. Pôsobil v tunajšom mestskom kultúrnom stredisku, posledných päť rokov ako riaditeľ.

Momentálne je už dôchodcom, ale nechce byť nečinný. Bohatými poznatkami chce prispieť k napredovaniu najrozšírenejšieho športového odvetvia. "Necítim sa starým, opotrebovaným. Mám dosť síl na tvrdú robotu," povedal na záver jubilujúci Š. Gerzanič.

K blahoželaniu sa pripája aj redakčný kolektív Zemplínskeho denníka. Praje mu veľa zdravia, šťastia, rodinnej pohody a splnenie osobných predsavzatí. Živió, Štefan!

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Cíti, že ešte vonkoncom nepatrí do starého železa