politikoch, aby dodržiavali zákony, tak by sa aspoň mali tváriť, že to samy myslia vážne. Inak ústrednou témou ústrednej tlače tiež bolo, že ktorá strana si robí na ktoré ministerstvo nárok, resp. o ktorý rezort nemá nikto záujem. A ešte, že kto s kým už neoficiálne randil, či dokonca pusu alebo kopačky dal či dostal. Fras by ich tlačil, čo je toto za moratórium... Ale - čo je dovolené volom, nech je aj bohom.
Fakt je ten, že sú dokonale úsmevné špekulácie o obsadení rezortov v situácii, keď okrem jednej strany nechce žiadna prezradiť ani toľko, či sa bude uchádzať o post premiéra, resp. koho bude navrhovať. Nič nevieme okrem toho, že kto bude - približne - v koalícii. A vieme ešte aj to, že vo všetkých najpravdepodobnejších kombináciách, ktoré prichádzajú do úvahy, by sa mala vláda zoštíhľovať. Teda v prípade, ak cca štyri tzv. relevantné strany nezabudnú na svoje volebné programy v partii politický systém, odstavec výkonná moc.
Veru - ak nás politici opäť nedobehnú a z "objektívnych príčin" sa nedohodnú inak, zmiznúť by mali aspoň tri rezorty. Alebo šesť-sedem spolu fúzovať. A ako samostatná zárobková činnosť by mali byť zrušení aj všetci podpredsedovia vlády. Táto hodnosť by sa mala udržať len ako vedľajší úväzok popri vedení vlastného rezortu. Summa summarum - ak si z nás v kampani divo nevystrelili, budúca vláda by mala mať nie 20, ale tak 12-15 členov. Samozrejme, ak zameditujeme hlbšie, môžeme predvídať ozvenu, že hneď po voľbách sa to nedá, lebo treba rýchlo postaviť vládu, lebo NATO, lebo EÚ, lebo medveď... A kto by už stihol meniť v takom krátkom čase kompetenčné zákony? Potom zostane už zase iba nadávať. Tak či inak, to je jediná plodná úvaha o budúcej vláde, ktorá sa dá deň pred voľbami akceptovať.
Takisto je do moratória nevhodné po stýkrát preberať, že kto s kým pôjde a kto s kým nie. Uplynulé týždne nás naučili variácie naspamäť. Kto ešte dnes nevie strany správne párovať, ani voliť by nemal... Chcelo by sa povedať, keby nás nevyškolili, že neísť k urne sa nepatrí. Bolo by to čosi ako svätokrádež, sto miliónov do nás vrazili. S posolstvom, že čím viac nás bude, tým sme reprezentatívnejší a naši zástupcovia legitímnejší. Aj pán prezident povedali, a to je už nejaká autorita.
Hm, hm. Správna meditácia do moratória by mohla byť o tom, že prečo my temer všetci, vrátane vzdelaných a spoločensky vysokopostavených, volíme na princípe prvých vnemov, často na základe nulových alebo minimálnych informácií. Prečo v TV debatách vyhrávajú tí s vyšším sex-appealom, módnejšou farbou viazanky a razantnejšou gestikuláciou? Prečo, ak skutočne rozhodujeme o svojej budúcnosti? Že by vyhrával podvedomý pocit, že k deviatim desatinám života, resp. jeho kvality, voľby nemajú čo povedať? Alebo prevažuje podprahová lenivosť, ktorá našepkáva, že ak môj hlas je jeden zo štyroch miliónov, je neefektívnou nadprácou unúvať sa štúdiom programov? Však? Odvoliť odvolím, veď druhých o sebe rozhodnúť nenechám... Ale za tú námahu, aby som sa trafil aj správne, tá jedna štvormilióntina už nestojí.
A pokračovanie je ešte tristnejšie. Ani najusilovnejší čitateľ volebných programov, ktorý prelúska všetky (úbožiak), nerozlíši fakty a reálne sľuby od "pridanej hodnoty" a čistých bludov. Kto by zabudol na stotisíc pracovných miest či dvojnásobné platy?? Tak je to - volebné programy majú hodnotu reklamného pútača a kaučukovej gumy, o čom jasne svedčí ochota takmer všetkých strán ísť do koalície s kýmkoľvek. Na Slovensku niet programového obmedzenia, jediný mantinel na konkrétnu stranu je importovaný z Bruselu.
Nízka volebná účasť v zavedených demokraciách je daná skúsenosťou, ktorú my ešte postrádame: Vplyv politiky na naše životy je omnoho menší, než si myslíme. Permanentné vzniky a úspechy nových strán na Slovensku ukazujú, že hoci neustále sklamávaní, v perpetuum mobile stále veríme. Veríme, že povstanú nové tváre, doteraz neskazené, ktoré predvedú, ako sa vzorne spravuje táto zem. Zatiaľ asi nechápeme, že personálny materiál všetkých strán sa formuje z jednej, tej istej spoločnosti. A že ešte na svete nebola taká strana, v ktorej by sa nevyskytli predajní, chmatácki, korupční jedinci. A ak taká partaj existuje, tak iba dovtedy, kým sa nedostane k moci.
Zrieknuť sa práva voliť, práva na ovplyvnenie zmeny pomerov, to by bola tá najväčšia blbosť. Treba si iba uvedomiť, že každý náš hlas je aj súhlasom s tým, čo politici činia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
