slúžiť. Možno práve preto sa zo Stonhange vytvorila svätyňa pre vedcov. Stonhange je zaujímavý aj pre predstaviteľov rôznych siekt a iných organizovaných skupín, ktoré ku skúmaniu kamenných monolitov pristupujú na nevedeckom základe. Podľa Briana Edwarsa sa okolo roku 1970 sa stratili všetky zmienky o oprave Stonhange z oficiálnych sprievodcov publikácií.
Stonhange leží na Salisburskej rovine asi 140 kilometrov juhozápadne od Londýna. Dodnes ostáva nevylúštenou záhadou pre špičkových historikov a archeológov. Našinec sa nemusí hanbiť, že o tejto historickej stavbe takmer nič nevie. O pôvode a účele stavby existuje množstvo vysvetlení, medzi ktorými sú vedecké aj nevedecké. Názory sa rozchádzajú. Podľa niektorých je to posvätné miesto, podľa iných stavba slúžila na astronomické účely.
Moderné vykopávky sa začali v roku 1919, a vedci sa touto problematikou vážnejšie zaoberajú od roku 1950. Podľa vykopávok mala stavba Stonhange tri hlavné obdobia, ktoré sa označujú ako Stonhange I,II, III. Vedci uvádzajú, že Stonhange I stavali pred 3100 rokmi pred Kristom. Vraj oni vyhrabali v pôde kruh o priemere 98 metrov a postavili val. Je pravdepodobne, že v začiatkoch na tomto mieste stáli stĺpy z dreva. Používalo sa asi päťsto rokov, neskôr zarástlo krovinami.
Svoju podobu Stonhange výrazne zmenil v druhej etape historického vývoja. V dvoch sústredených kruhoch v jeho strede vztýčili okolo 80 kamenných hranolov, z ktorých každý váži asi štyri tony. Kamene vozili zo vzdialenosti asi 400 kilometrov zo vzdialeného pohoria Preseli. V tretej sfére sa objavili obrie brány a práve tie sa zachovali dodnes. Stavebný materiál pre brány ťažili v tridsať kilometrov vzdialenom lome v Marlborough Downs. Tretie obdobie stavby sa člení na ďalšie fázy, nebudeme sa zameriavať na drobné detaily. Stavbe pripisujú funkciu akéhosi starobylého kalendára, lebo Avenue meria juhozápadne k rieke Avon 2780 metrov. Stavba údajne pomáhala určovať jarnú rovnodennosť.
Podľa encyklopédie Britannica začali kamene Stonhange ukladať pred 5000 rokmi. Dnes môžu návštevníci vidieť ruinu tejto stavby. Predpokladá sa, že značnú časť stavby rozkradli neskorší stavitelia. Niekdajší stavitelia rozkradnuté kamene zabudovali v blízkom okolí do pevnosti, plotov a ciest. Kto však túto záhadnú stavbu nevidel, zaujíma ho ,ako vyzerá. Základný plán má podobu kruhu (na snímke). Z vonkajšej strany je obkolesený priekopou. Vykopaný materiál niekdajší stavitelia použili na zvýšenie brehu, na akýsi val. Na severovýchode je prerušený vchodom, ktorým sa prichádza na cestu Avenue. V strede sú nahromadené kamene v podobe podkovy. Zblízka vyzerajú ako vysoké vzpriamené stĺpy na ktorých sú vodorovne položené ďalšie balvany.
Kvôli rozmanitosti názorov dodnes nie je jasné, na čo mala stavba slúžiť. Hovorí sa o chráme druidov, keltských kňazov. Na základe týchto predpokladov sa tu mohli konať náboženské obrady. Na to však veriaci nepotrebovali také obrovské kamenné monolity. Predpokladá sa, že záhadný objekt mohol našim predkom slúžiť ako kalendár. Anglický astronóm Sir Jozeph Norman Lockyer sa to pokúsil demonštrovať už začiatkom 20. storočia na severovýchodnej osi, ktorá ukazuje miesto, na ktorom vychádza Slnko ráno, keď je letná rovnodennosť. Astronóm na základe toho predpokladal, že stavitelia Stonhenge si uctievali Slnko ako Boha. Podľa amerického astronóma Geralda Hawkinsa systém umožňuje predpovedať zatmenie Slnka a Mesiaca. S názorom astronóma z roku 1963 vedci nesúhlasili. O Stonhenge sa už popísalo veľa, ale doteraz nikto nenašiel vysvetlenie, ktoré by nejasnosti objasnilo. Sú otvorenou cestou pre povery a legendy.
Gewoffrey of Monmouth v "Histórii britských kráľov" píše, že kamene na Salisburskú pláň priniesol povestný Merlin z Írska. Podľa neho chceľ kráľ Aurelius Ambrosius vytvoriť pamätný areál popraveným mužom. Merlin navrhol výpravu do Írska , ich cieľom bolo prevezenie balvanov zo slávneho Obrieho kamenného kruhu do Británie. Neznámi obri ho preniesli z Afriky do Írska. Kamene umiestnili na horu Killaraus, vďaka čomu sa na tomto mieste vykonávali rôzne rituály. Začiatkom 20. storočia kamene opravili a dostali vzhľad, aký mali v čase zrodu. Dodnes nevieme, na čo slúžil dnes tak atraktívny turistický objekt.
Dnes je súčasťou turistického cirkusu moderného sveta. Je obklopený stánkami so suvenírmi, zmrzlinou a hotdogmi. Sto metrov od nich vedie rušná cesta, čo turistov vôbec neruší. Pozoruhodne pôsobia monolity, ktoré vyžarujú do okolia silu, ktorú človek záhadne nachádza v každej záhadnej stavbe...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
