Nielen našimi voľbami je plný tento víkend. Európa bude s neskonale väčšou pozornosťou sledovať nedeľný volebný súboj v Nemecku.
Z toho nemusíme mať žiadne komplexy; ide o najľudnatejšiu a hospodársky najsilnejšiu krajinu nášho kontinentu, kde sa k urnám poberie viac ako 60 miliónov ľudí (keby využili všetci volebné právo) a kde je iba počet prvovoličov (3,3 mil.) skoro rovnaký, ako u nás všetkých voličov. V banku tam nie je iba to, že kto bude kancelárom a vládnou stranou v najbližších 4 rokoch. Hrá sa čiastočne aj o budúcu tvár Európskej únie. Okrem prezidentských volieb v USA neboli azda v posledných rokoch ešte jedny, ktoré by sústreďovali takú pozornosť.
Keďže nemecká scéna nemení svoj základný tvar päť desaťročí, aj tentoraz sú možní iba dvaja víťazi. Buď svoje pozície obháji doteraz vládna SPD súčasného kancelára Schrödera, alebo ju premôže opozičná CDU/CSU, ktorej lídrom a kancelárskym kandidátom je Edmund Stoiber. Tri roky to vyzeralo, že SPD je bez šancí, CDU/CSU si dlhodobo udržiavala v prieskumoch až desaťpercentný náskok. Handicapy sa zrovnali v septembrových týždňoch. Až do tej miery, že posledné prieskumy zo včerajška (nie sú zakázané, na rozdiel od SR) dávajú socialistom miniminálne navrch: SPD 38,5-39,5; CDU/CSU 37-38. Isteže, ide o mizivé rozdiely, dopadnúť to môže aj presne naopak, a aj s výraznejšími odstupmi. Relevantný je však trend, a ten je jednoznačne priaznivý pre SPD.
Isté je toľko, že ktokoľvek zvíťazí, o moc sa podelí v koalícii; pre SPD sú jasným favoritom ich terajší koaliční partneri Spoločenstvo 99/Zelení (6,5-7,5%). V prípade triumfu CDS/CSU budú mať do vlády asi blízko liberáli z FDP, ktorým ratingy v poslednom čase tiež poklesli na 7-8 percent. Stoiberov posledný kampaňový ťah smeroval práve k FDP, ktorej ponúkol vopred koalíciu. Kancelársky kandidát FDP Westerwelle však reagoval chladne, kalkuluje s hrou na obe strany a v talóne si necháva aj spoluprácu s SPD. Doľava by FDP mohla zahnúť v prípade slabého výsledku Zelených, trojkoalíciu s ktorými odmieta.
Piaty do partie, kto by ešte mohol miešať karty, je postkomunistická PDS. Tá je však kvôli svojej totalitnej minulosti (NDR, Honecker, Ulbricht) páriom a na celoštátnej úrovni s ňou koalovať každý odmieta. Zatiaľ, teda už dvanásť rokov. Faktom ale je, že vo východných zemiach, teda bývalej NDR, už na regionálnej úrovni koalície SPD-PDS vznikli. Raz dôjde celkom iste k prielomu aj na úrovni najvyššej, viac ako otázne je, či už po tejto nedeli. Nielen z hygienických dôvodov, ale aj preto, že preferencie PDS stagnujú dlhodobo tesne pod 5 percentami. Museli by vyhrať ešte v 3 jednomandátových obvodoch, ak chcú vstúpiť do Bundestagu. (V Nemecku je kombinovaný systém, voliči odovzdávajú 2 hlasy, jeden straníckej kandidátke a druhý v obvode.)
Augustové povodne neboli katastrofou iba pre postihnuté územia, ale tak trochu aj pre CDU/CSU. Potvrdilo sa staré pravidlo, že živelné pohromy nahrávajú vládnym formáciám, ktoré získavajú príležitosť preukázať rozhodnosť a štedrosť. Toto Schröder nemilosrdne využil, dni a týždne premával medzi zaplavenými oblasťami a produkciu korunoval sľubom, že nikto z postihnutých na potope neprerobí. Ďalším a poriadne plesnivým trumfom, ktorý otočil skóre, sa stala pre populistu Schrödera avizovaná akcia v Iraku. Sľubom, že Nemecko sa útoku nezúčastní, ani keby USA získali mandát OSN, vyryžoval z pacifistických nálad v nemeckej verejnosti maximum. Ide o čítankovú ukážku najperfídnejšieho populizmu. Analytici si iba lámu hlavy, ako z toho vykorčuľuje, ak SPD voľby vyhrá a mandát OSN na Irak naozaj príde. Tretím faktorom zvratu je prudký obrat doľava. Kampaňový Gerhard Schröder sa už veru ničím neponáša na toho Schrödera, ktorý v r. 1999 vyhlásil spolu s Blairom akýsi manifest "tretej cesty".
Dávno už veru vybledli múdra nemeckých komentátorov a analytikov, ktorí ešte na začiatku leta tvrdili, že voľby rozhodne nemohúca hospodárska politika vlády a vysoká nezamestnanosť (najmä v exNDR - 19 percent, ako v SR). Tieto témy boli odsunuté posledným vývojom do úzadia. Stoiber si síce stále udržiava imidž ekonomicky kompetentnejšieho lídra, dnes je však veľmi otázne, či mu to ešte pomôže. Keby prehral, plakať budú najmä vo Francúzsku, keďže so súčasnou vládou v Paríži sa už Stoiber - na rozdiel od Schrödera - dohodol, že systém agrárnych dotácií v EÚ zostane do r. 2006 nezmenený. Toto je aj kauza, ktorá môže mať zásadný význam pre ďalší proces rozširovania únie; pokiaľ sa totiž slávny francúzsko-nemecký motor EÚ vzájomne v otázke agrofinancií nedohodne, môže sa zásadne spomaliť integračný proces východoeurópskych krajín. S kancelárom Schröderom patrí Nemecko stále k tým 4 štátom EÚ, ktorým sa vidí prištedrý aj známy návrh financovania rozšírenia EK. Presne ten, ktorý zatiaľ odmietajú ako neprijateľný všetci kandidáti...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
